A keď nás pustila do svojho „kotkodáku“, ako hovorí útulnej izbietke, nebolo treba viacej slov. Na stenách viseli desiatky uzlov, v poličkách stáli modely lodí, vypínali hrude keramickí námorníci. Voda, vodáctvo, námorníctvo a skauting - tam sa pani Danica cíti doslova ako ryba vo vode.
V skautingu pôsobí od roku 1968. V časoch, keď bol zrušený (1970 – 1989) ho nahrádzala turistikou. Keď sa jeho činnosť obnovila, viedla skautov v Čadci. Boli tí klasickí, akých poznáme v kaki uniformách. Stále ju to však ťahalo k vode a tak si kúpili člny. Keď deti povyrastali a ona sa presťahovala do Turzovky, založila originál 72. prístav Kysuca v Turzovke, kde je kapitánkou prístavu, no zároveň zastáva pozíciu hlavnej kapitánky vodných skautov na Slovensku. V rámci skautskej organizácie sú pomerne vzácni, líšia sa dokonca aj rovnošatami – sú modré s bielym klobúčikom. „V Turzovke je registrovaných 49 vodných skautov vo veku od 3,5 do rokov. Ten najmladší je môj vnuk Dávid. Má už dokonca svoju rovnošatu.
Hoci by sa zdalo, že vodáci môžu byť aktívni len v lete, nie je to tak. Aj v zime podnikáme výpravy do prírody, staviame prístrešky, učíme sa prežiť za každých podmienok. A deťom činnosť v skautingu naozaj prospieva. Sú života schopnejšie, mnohé veci si dokážu sami vybaviť, stretávajú ľudí, ktorých by možno nikdy nestretli, naučia sa veci, ktoré by sa inde nenaučili. Sú výrečnejšie, odvážnejšie, vedia sa v živote i spoločnosti akosi lepšie obracať,“ hovorí D. Janišová. Jej samej táto práca dáva dobrý pocit z toho, že je užitočná pre iných, že to, čo robí, robí jej zverencom radosť. Sú však ľudia, ktorí nedokážu pochopiť, že niekto môže byť prospešný pre iného bez nároku na odmenu či inú vďačnosť. Mnohí neprajníci si myslia, že na skautingu sa dá zbohatnúť. Ak, tak iba na zážitkoch, dobrých pocitoch a priateľoch. Oveľa viac však musí Danica Janišová dávať. Zo svojho voľna, vlastných prostriedkov, energie.
„Mnoho ľudí nemá žiadneho koníčka. Posedávajú, klebetia. Iní zas háčkujú a vyšívajú a ja mám skauting.“ Skauti v Turzovke nezaháľajú. Robia program pre deti z materskej školy, zúčastňujú sa na stretnutiach skautov doma i v zahraničí, ich člny už okúsili aj moria v Grécku, Taliansku, Španielsku či Chorvátsku, sú víťazmi nejednej súťaže. Na stretnutia chodia viacerí, problém je však pri pravidelných stretnutiach. Vôbec je problém udržať záujem detí, navyše sú mnohé preťažené rôznymi krúžkami a inou záujmovou činnosťou. „Ak však niekoho skauting chytí, nepustí ho do konca života,“ hovorí D. Janišová, nepochybne z vlastnej skúsenosti.
Vo svojom „kotkodáku“ nám pani Danica dokázala, že je naozaj šikovná a všestranná. Publikácie, rôzne skladačky, vlastnoručne zložené modely lodí a netradičné výtvarné dielka z každému dostupných materiálov, majú naozaj šmrnc, nechýba im nápad a výtvarná zaujímavosť. No a mali by sme sa prepracovať aj k tomu, čo nás za pani Danicou priviedlo. Nálepkám z ovocia. Zbiera ich už vari 30 rokov. Ako prvé ju zaujali nálepky na banánoch pri príležitosti jednej z olympiád. Odložila si ich a postupne k nim pribúdali ďalšie. No len tak mimochodom.
„Nezbieram ich tak, že by som ich cielene vyhľadávala. Ak mi ,mimochodom, príde nejaká pod ruku, odložím si ju,“ hovorí. Posledné si priniesla z tohtoročnej dovolenky v Taliansku. Oveľa viac si však cení lodný zvon, ktorý kúpila na tamojšom blšom trhu. K nálepkám z banánov pribúdali ďalšie z avokád, melónov, kivi a ďalšieho ovocia. Má ich už dovedna vyše 600. Možno by sa zdalo, že niektoré sú celkom rovnaké, no nie je to tak. Je to ako vo filatélii. Na niektorej je písmenko navyše, na druhej použili iný typ písma.
Naozaj sú medzi nami ľudia, ktorí poznajú len prácu, relax pri telke. Pani Danica Janišová z Turzovky nás však presvedčila o tom, že človek môže mať skutočne rôzne záujmy. Asi stojí za to, hľadať niečo, čo nám pomôže prekonať nudu, získať dobrý pocit z toho, že dokážeme niečo užitočné odovzdať iným. Ona vie o tom svoje.
