Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Nenaplnené túžby nášho rodáka

Ten šedý domec, v ktorom vyrastal akademický maliar František Jurišta, stojí asi 100 metrov od známeho svrčinovskeho rázcestia, hneď pod cestou smerujúcou do Českej republiky.


V rodine jeho otca Ondreja vyrastalo spolu osem detí. Najstarším bol práve spomínaný František, ktorého celoživotným osudom sa stalo maľovanie portrétov, zátiší, vedút a krajiny.

Narodil sa 31.marca 1925 v rodine proletára pracujúceho na údržbe železničnej trate Žilina- Bohumín, kde v rodine ôsmich deti a rodičov, žila aj matka Ondrejovej manželky. Malý František bol dobrým žiakom. Zo základnej školy vo Svrčinovci na Vyšnom konci bol prijatý na pomerne známu meštiansku školu, umiestnenú v budove bývalého pivovaru v Čadci. Vyššia meštianska škola, tak znel oficiálny názov ústavu, bola založená ešte v roku 1914. Riaditeľom bol Ondrej Klačanský. Listujúc často v svojich spomienkach, František uvádzal najmä rok 1932, kedy bola školstvu odovzdaná nová budova na vtedajšej Hlinkovej ulici, blízko železničnej zástavky Čadca- mesto. Žiakom údajne prišiel budovu odovzdať sám minister školstva MUDr. Ivan Dérer. Už vtedy sa prejavovalo Františkovo výtvarné nadanie. S nadšením sa zúčastňoval tvorivého procesu pri realizácii transparentov a celkovej slávnostnej výzdoby školy.

Skryť Vypnúť reklamu

Po ukončení Vyššej meštianskej školy odchádza v roku 1939 pracovať, podobne ako veľa iných Kysučanov do „otrokovíc“. Tak za prvej republiky volali Vítkovicke železiarne, kde ľudia z nášho kraja pracovali väčšinou ako nekvalifikovaná sila. Dostatok času na úbohých slobodárňach ho priviedol k myšlienke zlepšiť si postavenie „roboša“. A tak, postupne, prišiel k záujmu o ďalšie štúdium na strednej škole, aby získal maturitu. To sa mu po trojročnom večernom štúdiu aj podarilo. Tichého až zádumčivého chlapca, s vrodeným výtvarným nadaním, si počas školy všímal aj učiteľ kreslenia akademický maliar Jaromír Obšil, ktorý ho, už teraz ako maturanta, mohol doporučiť na pražskú Akadémiu múzických umení, ktorú začal navštevovať na jeseň roku 1951. Mal vtedy už, požehnaných, 26 rokov.

Skryť Vypnúť reklamu

V Prahe sa, samozrejme, dospelému študentovi veľmi páčilo. Po talentových skúškach bol zaradený do ateliéru profesora Vratislava Nechlebu. Do študovne prichádzali profesionálne pripravené modelky, i modelovia, s ktorými študenti, ale najmä zakríknutý František, pomerne pohodlne pracovali. Osobný styk s ľuďmi mu, takpovediac, trochu robil problémy. No profesor Nechleba to u svojho žiaka vypozoroval a veľmi cieľavedome usmerňoval. A nadaný Kysučan napredoval a stával sa, postupne, uznávaným portrétistom, ale i asistentom svojho profesora. Mal dokonca ponuku ostať na fakulte . Ako komunista by to mal uľahčené, lebo bol predsedom ročníkovej straníckej skupiny KSČ, svojim mladším kolegom. Nestalo sa tak a viem, že neskôr, vidiac ťažký život kysuckého výtvarníka, to aj oľutoval, no nepriznal.

Skryť Vypnúť reklamu

Hoci sme pochádzali z jednej obce na začiatku Skalitskej doliny, v ktorej sa maliar narodil a ja som tam od roku 1939 vyrastal, spoznali sme sa až na Bartolomejských dňoch v Čadci, koncom augusta 1956. Na vtedy zrekonštruovanom futbalovom ihrisku sa hral priateľský futbalový zápas Čadca- Žilina. Ťahákom bol vtedajší futbalový div, strelec nad strelcov, Emil Pažický. Dynamo Žilina a najmä tréner Alexander Bartowicz sa naťahovali o tohto, vtedy najpopulárnejšieho kanoniera, ktorý mal pre nevyjasnený opätovný prestup do Slovana Bratislava, v lige dištanc, no na pozvanie môjho bývalého profesora a vtedajšieho čadčianského trénera a dobrého Emilovho priateľa, Jána Drdoša, na tento zápas prišiel a pricestoval osobným vlakom. Naša svrčinovská futbalová lobby na čele s nezabudnuteľným Jožkom Jurgom, Jankom Liščákom od Domina a spomínaným F.Jurištom , tam predsa nemohla chýbať. Tam sme sa spriatelili, napriek 13- ročnému vekovému rozdielu. Trvalo nám celých osem rokov, až do môjho odchodu do Ružomberka.

Dialógy často nemali koniec. Pri rozchodoch sme sa dohodli na ich ďalšom pokračovaní. Uvažoval najčastejšie o svojej láske, či vášni, a to o realistickom portréte, ďalej o úskaliach zátišia, kde sú najväčšie možnosti skĺznuť do roviny gýču. On, vysokokvalifikovaný absolvent známej pražskej Akadémie, mi trpezlivo, rád, zanietene vysvetľoval zákonitosti teórie kompozície obrazu, ktorá je rovnaká v maliarstve, i v umeleckej fotografií. Statočne čelil mojim laickým, až banálnym otázkam, najmä vtedy, keď sme v tichu vinárne“...na krásnom modrom Dunaji“, ako sme toto reštauračné zariadenie, pri Kysuci, pomenovali. Stretával sa tam tiež s Jožkom Kekeľakom, Antonom Matiaškom-Kolorikom, ale najmä so svojím najlepším priateľom dr. Jánom Mičudom. Neskôr sa tieto stretávania presunuli do kaviarne v hoteli Tatra, možno kvôli pomerne kvalitnej hudobnej produkcii. V tom čase jeho voľnejší režim vyplynul z jeho postavenia. Bol v slobodnom povolaní.

Jeho pracovný režim začínal dosť zavčas rána, dokončievaním práce z predchádzajúcich dní. Potom, počas zintenzívnenia svetla, ale aj najlepšej kvality farebného spektra, medzi 10. až 14. hodinou, vychádzal do blízkeho okolia, do plenéru, kam chodil s ľahkým stojanom a menšími formátmi sololitu, preglejky...Vtedy bol veľmi sústredený, nerád si pokazil vyhliadnutý motív, olejové farby, aj na tú dobu, boli preňho pomerne drahé. Okolitý, často vajatajúci svet to nepochopil a ľudia, akože ináč, ho začali považovať za čudáka, čo bola ozajstná nepravda. Len kvôli vyrušovaniu pri práci musel hľadať“ štandy“, kde nebol pri práci rušený.

Od roku 1961 začal dochádzať do Považskej Bystrice, kde učil dva roky. Dochádzanie ho časovo veľmi zaťažovalo, nemal preň čas na svoje maľovanie. Hoci sa mu v Považskej Bystrici páčilo a rád na svojich žiakov spomínal, najmä na nadaného Jana Mazúra, súhlasil s miestom učiteľa na Ľudovej škole umenia a aj na SVŠ v Čadci. Iste mu bol v tom nápomocný jeho priateľ Jožko Kekeľak. Napriek zlepšeným finančným podmienkam, jeho tvorivé túžby naplnené neboli, on sám v svojich poznámkach zanechal tento text:
„Človek má domov tam, kde sa dobre cíti. Ale domovina je často macošská. V mojom prípade nemám ani základné materiálne a priestorové podmienky. Maľujem na povale rodičovského domu, bez náznaku akéhokľvek ateliérového osvetlenia. Ku kysuckej hrude ma pripútala láska k rodičom a tradície nášho ľudu., ostať verný tej jedinej hrudke zeme i keď je, hneď, na prvý pohľad, horká.“

Jurištova nechuť k svojmu osudu narastala. Napriek snahe tvoriť, jeho práce v realizácii zátiší i krajiny, nenachádzali odbyt v predajniach Diela, ktoré boli obchodnými zariadeniami Zväzu výtvarných umelcov. V predajniach v Žiline, Martine , Spišskej Novej Vsi, Košiciach i v Bratislave nebol až taký záujem o jeho práce. Jeho túžba rozdávať ľuďom krásu a kvalitné umenie sa nenapĺňala.
V roku 1975 sa v Závodnom klube Tatra v Čadci konala výstava rodákov pod názvom „ Pozdrav umelcov rodnému kraju“. Na nej sa F.Jurišta predstavil troma realistickými portrétmi, ktoré sa stali najskôr majetkom múzea a po vzniku Kysuckej galérie ich doplnili o ďalšie a prešli do majetku tejto kultúrnej inštitúcie.

Posledným jeho tvorivým činom na Kysuciach bola autorská výstava v roku 1977, ktorú vznikajúca galéria usporiadala v priestoroch Kultúrneho strediska v novopostavenej železničnej stanici v Čadci. Nepriniesla autorovi očakávaný ekonomický efekt. I tu sa potvrdilo, že autorské výstavy, ak nemajú silného sponzora, sú skôr stratové. V tomto období stál tiež pri zrode neprofesionálneho štúdia výtvarníkov pri Kysuckom osvetovom stredisku.

Ako sme už spomínali, František Jurišta bol presvedčený komunista, možno i preto, že pochádzal z rodiny chudobného, no čestného a pracovitého proletára, na Akadémií v Prahe bol aktívnym predsedom ročníkovej organizácie KSČ. Preto jeho rodinu i priateľov veľmi prekvapila, až zaskočila, jeho nečakaná emigrácia do USA, na začiatku roku 1980. V Clevelande( štát Ohio) skúšal byť naďalej výtvarne činný , no po čase zistil, že je rovnako málo obchodne úspešný, ako bol doma. Jeho návrhy pre kamenárske práce boli síce žiadané, no neuspokojovali jeho nespokojnú, veľmi tvorivú dušu. Zúčastnil sa konkurzu na výtvarný návrh venovaný pamiatke slovenských prisťahovalcov. Rusnácko- vychodniarska kamenárska lobby údajne súťaž zmanipulovala a maliar postupne začal strácať ilúzie o americkej demokracií, kvôli ktorej opustil svoju vlasť. Od roku 1995 začal čoraz viac chorľavieť, ale tiež pomýšľať na návrat do vlasti, na rodné Kysuce. Zhoršujúca sa choroba urýchlila uzavretie kruhu jeho života i jeho zaujímavej tvorby, ktorú majú čitatelia možnosť vidieť v týchto dňoch vo vysunutej expozícií Kysuckej galérie v oščadníckom kaštieli. Pritom je to len časť jeho celoživotnej tvorby.

Nenaplnený svojimi túžbami, 15. marca jubilejného roku 2000, 75-ročný František Jurišta v Chicagu zomiera.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Päť chýb pri zateplení strechy
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  2. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  3. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  4. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  5. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  6. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  7. Úprava osobného motorového vozidla
  8. Important information for Brazilians living in Slovakia
  9. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  10. Vitajte v postapokalyptickom svete
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 828
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 656
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 13 069
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 693
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 935
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 522
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 087
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 589
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 494
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 337
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

GRAFY: Ako sa počet nakazených vyvíja na Kysuciach

V okrese Čadca nakazení pribúdajú v októbri každý deň.

O stravenkovej petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Nemocnici v Čadci príde na pomoc prvá pätica študentov

Nemocnica sa pripravuje aj na avizované celoplošné testovanie.

Ilustračné.
TECH RUBRIKA

Výborná ponuka nielen pre študentov: Notebook ideálny na online vyučovanie

V spolupráci so spoločnosťou MP Comp., s.r.o., prevádzka FreshIT, COOP Jednota Tempo SUPERMARKET, sme pre vás pripravili TECH rubriku, v ktorej vám budeme predstavovať špičkové produkty.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest na Orave.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

Od soboty bude platiť na Slovensku zákaz vychádzania, sú aj výnimky

Pre žiakov druhého stupňa základných škôl sa v pondelok začína dištančné vyučovanie.

Už ste čítali?