Odložili sme ho do zajačinca, dávali sme mu vodu, dážďovky a skúšali sa dopátrať, kde by mu vedeli pomôcť. Nebolo mi to ľahostajné, mám vzťah k prírode a určite by som ho tam bez pomoci nenechala,“ hovorí Lucia Harvančáková, ktorá okrídleného nešťastníka vo štvrtok 6. 7. 2006 popoludní našla.
Aj s pomocou Kysuckých novín sa skontaktovali s riaditeľom Správy chránenej krajinnej oblasti Kysuce Jánom Korňanom. Je odborník na dravcov a tak k nemu zavolali naozaj toho najpovolanejšieho. Odniesol ho ešte v ten deň. „Je to samička sokola myšiara, pravdepodobne nehniezdiaca, pretože keby hniezdila, mala by na hrudi lysinu, aby mohla znášku zahrievať priamo kožou. Narazila do elektrického vedenia a zranila sa na hlave. Má aj poruchy rovnováhy, nedokáže stáť, nezdá sa však, že by mala niečo zlomené,“ hovorí J. Korňan.
V piatok ráno ju odviezol do rehabilitačného centra. Pred minimálne dvojtýždňovým pobytom v ňom absolvovala vyšetrenie u veterinára, ktorý jej nasadil lieky. „Som veľmi rád, že existujú ľudia, ktorým nie je príroda ľahostajná, majú k nej cit a dali tomuto dravcovi šancu prežiť,“ pokračuje J. Korňan. Podľa neho prežije asi 50 percent takto zachránených dravcov. Mnohí majú zlomené krídlo a vtedy je návrat do prírody veľmi ťažký, často neúspešný. Aj nájdená pacientka sa po vyliečení do nej vráti. Keď bude fit, vypustia ju na mieste, kde ju našli.
Ako nám povedal J. Korňan, sokol myšiar patrí k najbežnejším druhom dravých vtákov na Kysuciach. Živí sa výlučne myšovitými hlodavcami a žije v opustených vraních hniezdach, adaptoval sa aj na ľudských sídlach. Stopercentne sa dá identifikovať podľa trepotavého letu na jednom mieste, počas ktorého si vyhliada korisť. Okrem neho na Kysuciach žijú aj myšiak lesný – kaňa, jastrab veľký, jastrab krahulec, sokol lastovičiar, orol krikľavý či orol skalný. „Nie je to prvý prípad.
Je obdobie vylietavania mláďat z hniezd a ich straty sú dosť veľké,“ dodáva Ján Korňan. Aj preto je dobré, že sú takí ľudia ako slečna Lucia.