Žiadali o príspevok, bol prisľúbený a aj pridelený. Nebolo to náhodné rozhodnutie. Som si vedomá, že je nedostatok finančných prostriedkov, ale aj tieto služby sú potrebné. Viem, aké sú poradovníky, ale aj tieto organizácie poskytujú služby sociálneho charakteru. Myslím si, že je to oprávnené a situácia sa zlepší, aby sme mohli riešiť aj zariadenia ŽSK, hlavne Domovy sociálnych služieb. Vo všetkých zariadeniach sú poradovníky, majú teda oprávnenie na svoju činnosť,“ povedala Mária Gašicová z koalície KDH, SDKÚ-DS. Žilinský župan Juraj Blanár si myslí, že ide o nepochopiteľné rozhodnutie poslancov pravicovej koalície. „Finančné prostriedky v sociálnej oblasti nám v tomto roku chýbajú vo výške 70 miliónov korún a poslanci ich schvália subjektom, ktoré nepatria ŽSK.
Som presvedčený, že ich činnosť je tiež potrebná, ale najskôr sa musíme postarať o naše zariadenia,“ argumentuje úradujúci župan a dodáva: „Hoci nemáme peniaze, hľadáme iné formy spolufinancovania. Takým je aj model takzvaného združeného financovania, aby sme zabezpečili, napríklad dostatok miest pre našich seniorov v domovoch dôchodcov.“ Združené financovanie, s ktorým prišiel Blanár na krajské zastupiteľstvo, predstavuje progresívny spôsob financovania. Podieľať by sa na ňom mali samosprávy rôznych typov – Žilinský samosprávny kraj a miestna samospráva, čiže obce a mestá.
„Máme takmer 1400 žiadostí o umiestnenie v domoch dôchodcov a sociálnych služieb, ktorým kapacitne nie sme schopní vyhovieť. Našou prioritou je, aby sme uspokojili čo najväčší počet z nich a samozrejme v čo najkratšom čase,“ povedal Blanár. K stretu medzi poslancami a županom došlo aj kvôli nedostavanému domovu dôchodcov v Liptovskom Hrádku, ktorý mal byť prvým v novom systéme združeného financovania. Župa prispeje 4 miliónmi korún a mestskí poslanci v Liptovskom Hrádku rozhodli o príspevku na tento rok vo výške 2 miliónov korún. „Je pre mňa nepochopiteľné, že poslanci odmietli podávanú ruku od inej samosprávy, ktorá je tiež ochotná prispieť,“ hovorí župan. Pravičiari však mali niekoľko výhrad. Jednou z nich bolo, že tento bod programu nebol prerokovaný v príslušnej komisii.
Poslanec ŽSK a predstaviteľ pravicovej koalície Peter Belinský argumentuje aj tým, že ide o systém, ktorý nie je dostatočne otvorený pre všetkých. „Pozerám sa na to ako na nesystémové riešenie, keď pridelíme financie len jednému zariadeniu. Systém by mal byť viac otvorený pre všetkých záujemcov, či už štátne alebo súkromné zariadenia. Mal by byť vytvorený určitý sociálny normatív, aby každý vedel, za akých podmienok sa budú dať získať financie. Je potrebné otvoriť ich čo najväčšiemu počtu žiadateľov. Každý je iný, treba do toho vniesť princíp spravodlivosti a transparentnosti,“ vysvetľuje Peter Belinský za KDH, SDKÚ-DS. Opačný názor má predseda poslaneckého klubu SMER-SD, SNS, HZD Ivan Budiak: „Je to pozitívny prvok, že mesto má záujem urýchliť dobudovanie domova dôchodcov v prospech svojich občanov.
Kraj je zriaďovateľom, jeho povinnosťou je celú túto akciu financovať. Tento model je veľmi systémový a dobrý, v tomto prípade mesto samo ponúkalo peniaze. Bola to seriózna ponuka. Mestá a kraje môžu združovať peniaze na verejnoprospešné veci. V praxi sa to využíva už takmer pätnásť rokov.“ Mesto Liptovský Hrádok v tomto prípade neuspelo so svojou ponukou, záleží na poslancoch mesta, ako sa k tomu ďalej postavia. Faktom však zostáva, že dôchodcovia z Liptova si budú musieť na rekonštrukciu ich domova ešte počkať.
Foto: Ľubo Bechný
