S tým ich spája drevená lávka, ktorá je podľa nich schátralá a každú chvíľu hrozí, že na nej dôjde k nejakému úrazu.
„Pred vojnou tam bol betónový most so železnou konštrukciou, cez ktorý chodili aj autá. Cez druhú svetovú vojnu ho vyhodili do vzduchu. Potom slúžil obyvateľom podchod. Aj ten bol raritný, pretože časť využívali peší, cez druhú pretekala riečka. Neviem, prečo ho neskôr zasypali. Vzápätí postavili túto „lavičku“. Malo ísť o provizórium, ktoré však už funguje niekoľko desiatok rokov,“ spomína jeden z miestnych obyvateľov. Pred zhruba piatimi rokmi pri rekonštrukcii stanice vymenili na mostíku drevené schody za betónové, ktoré sa poškodili a v súčasnosti sú tam kovové, ktoré však považujú obyvatelia za nepraktické.
Majú nevyhovujúci sklon, sú prudké a miestami z nich vytŕča kovová konštrukcia. Pri pôvodných bolo výhodou, že boli urobené tak, že ich mohli využívať aj mamičky s kočíkmi, či dôchodcovia. Tí spomínajú, že vtedy mohli tadiaľ prechádzať aj s taškami na kolieskach, v ktorých si viezli nákup. „Na lávke, ktorá je jedinou najbližšou spojnicou s mestom a využívame ju v lete – zime, by sa mali vymeniť prehnité dosky, niektoré sú prelomené. Je to nebezpečné najmä pre tých, čo tadiaľ prechádzajú potme,“ hovoria obyvatelia dotknutých lokalít. Zastávajú názor, že keďže platia dane mestu, to by sa malo postarať o opravu lávky, ktorá v súčasnosti ohrozuje ich bezpečnosť.
Autor: ih