se! Dokumentárny film nás uviedol do železnej doby, vzdialenej histórie našich predkov. Že nešlo o žiadne výmysly, potvrdili i rôzne náramky, náušnice, spony, mince, nádoby, ktoré sa z tej doby zachovali.
A sú pýchou spomínaného múzea. Stretli sme tam dokonca i keltské ženy, s ktorými sme sa odfotili. Vôbec nám nevadilo, že to boli preoblečené pracovníčky múzea. Našou ďalšou zastávkou bol archeoskanzen Havránok pri Liptovskej Mare (jedna z najvýznamnejších archeologických lokalít Liptova). V areáli sme videli, čo sa len dalo - pozostatky keltskej osady, studňu, valy so vstupnou bránou... Vošli sme priamo i do obydlí. Tie sa však poriadne líšia od tých súčasných! Žiadna spálňa, obývačka. Ani sme sa nemuseli vyzúvať. Prosté, jednoduché. Obzreli sme si aj pec na vypaľovanie keramiky a hrnčiarsky kruh (keltský vynález!). Poviem vám, to budem radšej žiačkou 6.A triedy, ako by som sa mala trápiť s výrobou hrnčekov. Aj keď takou sprievodkyňou v múzeu alebo v takejto ,,keltskej osade“ nie je, zdá sa , zlá vec. Ale o tom som písať nechcela. Chcem povedať len toľko, že vyučovací predmet dejepis je skrátka príma. A je úplne fajn, že pani učiteľky – M. Mojtová (naša dejepisárka) a A. Ochodničanová nás v jeden z týchto májových dní sprevádzali zaprášenou históriou našich predkov.
Autor: Lucia Sucháňová