Ako sa vedia obracať v spleti organizácií, úradov, grantov, projektov. Občas, vlastne takmer vždy, to stojí mnoho úsilia, nervov a času, ale ak sa výsledok podarí, stojí za to. Obce a mestá potrebujú peniaze. Treba zabezpečiť školy, poopravovať budovy, postaviť byty, zrekonštruovať centrá, zviditeľniť prírodné a kultúrne pamiatky, pripraviť spoločenské stretnutia, podporiť týchto, ktorí veľa nemajú a zaslúžia si. V pokladniciach je však toľko peňazí, že sotva stačia na bežnú prevádzku samosprávy a pod ňu spadajúcich organizácií.
Na vyskakovanie a estetizáciu pri skrášľovaní obcí a miest už málokedy zostane. Veď ako len pookrejeme, keď sa pozrieme kdesi do sveta a vidíme, čo všetko by sa dalo, mohlo, keby... Keby tých peňazí bolo viac. A preto v týchto súvislostiach to rýdzo slovenské „svoje si nedáme a cudzie nechceme“, neplatí. Ak nám aj niekto cudzí ponúkne čosi, za čo si môžeme zveľadiť svoje okolie, spríjemniť život a pripraviť aj niečo pre turistov, bol by čistý nerozum sa od toho odhadzovať. Nie je nerozumný ten, kto takúto pomoc prijme, ale ten, kto ju nevie vyhľadať.
Autor: iva