Pustovník
Dlho mi ostane pred očami pacient, ktorý raz v 80. rokoch prišiel na kožnú ambulanciu v Čadci. Sestrička zavolala ďalšieho pacienta. Ten prešiel kabínkou a tak, ako bol oblečený, zastal predo mnou. Mal istotne cez 70 rokov, zarastený s dlhou bradou, ale vzpriamený, nevysoký, ale mocný sa opieral o dlhú hrčovitú palicu. Mal na sebe nevýrazné staré oblečenie a keď som sa ho spýtala, čo mu je, odpovedal tichším, ale zreteľným hlasom. Prišiel sa poradiť, ako sa zbaviť toho, čo ho už dlhšie obťažuje. Musela som k nemu podísť bližšie a potom som sa už rýchlo zorientovala. Všade na ochlpených miestach, vo vlasoch, dlhej hustej brade aj v obočí sa mu pohybovalo množstvo parazitov. Výrazné známky škriabania som však nevidela. Keď som mu povedala o nevyhnutnosti náročnejšej liečby s opakovanými kúpeľmi – najlepšie na oddelení (pre predpoklad rozšírenia parazitov na celé telo), povedal len niekoľko slov. Vonku má psa a žije sám v hore, nemôže sa ostať liečiť. A odišiel.
Spomínam na tohto pacienta ani nie pre raritné rozšírenie zavšivavenia. Skôr s obdivom pre odvahu či zámer žiť v osamotení v ťažkých podmienkach s jediným priateľom psom. Či je potvrdením tuhých koreňov Kysučana?
