Železničiari, ktorí sem prišli po šichte „hodiť“ reč pri orosenom pivku, si hneď inokrajca uctili, ako sa patrí. Kúpili mu poldeci slivovičky – päťdesiatdvojky. Oči im takmer vyliezli z jamiek, keď ju vypil „na ix“. Fakír, ktorý sa vybral peši od parížskeho Víťazného oblúku na cestu okolo sveta, si vzápätí rozložil svoju klincovú posteľ, na ktorej spáva. Nechystal sa na spánok, len chcel, aby videli, čo dokáže. Ľahnúť si na klince, prikryť sa klincovou perinou, to predsa nie je len tak. Dokonca zavolal jedného z okolostojacich, aby si naň vystúpil. Ten sa postavil a nič. Fakírovi nezostala na tele žiadna odreninka, či bodka po klinci. Svojmu remeslu sa rozumie. Prečo sa rozhodol so svojim 200-kilovým vozíkom prejsť okolo sveta? Vraj ho inšpirovali princezná Diana a pápež Ján Pavol II., ktorí sú jeho vzorom a ktorých má vo veľkej úcte.
Denne prejde zhruba 20 kilometrov. Niekedy prespí pod holým nebom, inokedy v rodinách, ktoré ho prichýlia. Stane sa, že mu strechu nad hlavou poskytne aj hotel, kde predtým predviedol svoje fakírske číslo. To, čo zinkasuje, minie väčšinou na stravu. Francúz, ktorý vraj chce medzi ľuďmi šíriť dobro a mier, vyrazil z francúzskeho mesta Nantes 29. mája 1999. Prešiel Francúzsko, Anglicko, Írsko, Škótsko, Belgicko, Nemecko, Holandsko, Dánsko, Švédsko a ďalšie krajiny. V pláne má ešte Rumunsko, Bulharsko, Turecko, Grécko, Albánsko, Srbsko, Chorvátsko, Taliansko či Španielsko. Cestu okolo sveta ukončí opäť vo Francúzsku. Z Čadce sa na svoju ďalšiu púť vybral so svojimi vernými „sprievodcami. Dvestokilovým vozíkom s osobnými vecami, klincovou posteľou a kronikou. Takto to spolu ťahajú už sedem rokov.
