Nebyť toho, zrejme by som už nebola medzi živými. Potom sa mi z rán začala valiť krv. Vybrala som mobilný telefón a chcela som zavolať do práce, že ma pohrýzol pes. V ten deň som mala naozaj smolu, ešte aj mobil sa mi počas telefonovania vybil. Potom našťastie prišla majiteľka domu a zavolala synovi, ktorému stredoázijský ovčiak patrí. Ten ma zaviezol do nemocnice a absolvoval so mnou všetky vyšetrenia,“ spomína si na nešťastný piatok 26. mája 44-ročná Jozefína Urbánková z Čadce. V ten deň zastupovala kolegyňu a roznášala poštu v časti Milošová.
„Nebola som tam prvýkrát, chodila som tam aj predtým. Ľudí, ktorí v tejto lokalite bývajú, dobre poznám. No Kulovci majú dom zrekonštruovaný, prístup k nemu je iný než predtým. Zvonila som, nikto neotváral, tak som s doporučeným listom vošla dovnútra. Tabuľku na bránke s oznámením, že majú psa, som videla, no keď nikde nikoho nebolo, išla som ďalej. Zrazu sa na mňa vrhol pes a začal ma hrýzť do tváre a potom do ruky,“ pokračuje v rozprávaní nešťastná poštárka. Doma na ňu čaká šesťročná Marcelka, o ktorú sa zatiaľ stará jej sestra. „Dúfam, že ma čo najskôr pustia domov. Viem, že mi jazva zostane, no čo sa dá robiť. Rôzne psiská ma naháňali aj predtým. Najmä v zime bolo plno svoriek túlavých psov, no nikdy ma nepohrýzli. Stalo sa to prvýkrát,“ dodáva.
„Pacientku k nám priviezli v piatok okolo 11-tej hodiny. Mala hryznú ranu na ľavej časti tváre a ľavom predlaktí a ramene. Rany sme ošetrili na našom oddelení. Vzhľadom k charakteru a lokalizácii úrazu sme nasadili antibiotickú verónnu liečbu. Rana sa hojí bez komplikácií, v najbližších dňoch prepustíme pacientku do domácej starostlivosti,“ uviedol primár ušného, nosového a krčného oddelenia čadčianskej nemocnice s poliklinikou, Ivan Žárský. Aj keď jej jazva na tvári zostane, pani Jozefína hovorí, že prácu poštárky chce robiť aj naďalej. Na zúrivé psy si však už bude dávať väčší pozor.