IQ
Začiatkom deväťdesiatych rokov prišiel do kožnej ambulancie mladý muž. Dobre oblečený, v tmavom obleku a bielej košeli, s nevyhnutným kufríkom. Zrejme dobre situovaný. Mladý podnikateľ?
Prišiel sa poradiť kvôli istým ťažkostiam s močovou rúrou. Po mikroskopickom aj kultivačnom vyšetrení som mu oznámila výsledok. Že má kvapavku. Podrobne som ho poučila o chorobe, jej liečbe a kontrolách. Mladý pacient sa najprv zarazil a po chvíľke ticha sa ozval: „Ale ja predsa nemôžem mať kvapavku!“
„?“
„Ja mám IQ vyššie ako 140.“
So svojimi protiargumentami som sa vynašla až o hodnú chvíľu...
Tento príbeh rozprávam ako príklad nesprávnej logiky pri prednáškach mládeži o prenosných pohlavných chorobách.
Perina
Koncom šesťdesiatych rokov som ako mladá sekundárka praxovala na internom oddelení v Žiline. Súčasťou praxe bola aj nočná pohotovostná služba. Raz v noci mi na službe na oddelení doviezla rýchla sanitka staršieho diabetika v diabetickom komatóznom stave. Pacienta som uložila a zaviedla príslušnú infúznu liečbu. Vnútorné prostredie sa pri kontrolách pomaly zlepšovalo, len pacient bol naďalej v útlme, hlasno chrápal a neprestajne sa nezvládateľne triasol. Mal studené končatiny a aby sa viacej zohrial, pridala som mu na lôžko ešte jednu deku. Nepomáhalo to a preto som mu na posteľ pridala ešte perinu z lekárskej izby (bola to izba primárky oddelenia). Venovala som sa až do rána ďalším pacientom a tak ma na druhý deň prekvapila návšteva zreteľne rozčúlenej pani primárky. Pýtala sa ma, prečo som prikryla jej perinou pacienta v kóme, známeho to chronického alkoholika. Moja odpoveď – aby mu nebola zima, keď sa tak triasol – jej zrejme stačila. Rýchlo sa obrátila a odišla bez slova výčitky.
Oľga Königová
