Chodí sem i 32 detí z tamojšieho detského domova, 27 rómskych detí a desať detí s mentálnym postihnutím, ktoré sú vo vyučovacom procese integrované s ostatnými žiakmi. „Keby nebolo detí z domova a ústretovosti obecného úradu vo Vysokej nad Kysucou, pravdepodobne by sme neexistovali a školu museli zatvoriť,“ hovorí riaditeľka školy Mária Pivková. Tabuľky, prepočty a normatívy sú jedna vec, no realita, s ktorou v škole zápasia, druhá. Príspevky, ktoré jej podľa týchto prepočtov prináležia, škole zďaleka nestačia a obec ju ročne dotuje sumou 800 tisíc korún. Hoci zrušenie visí nad školou ako povestný damoklov meč, o jej opodstatnenosti netreba diskutovať. Deti z domova a nielen z neho, by po jej zrušení museli dochádzať do vzdialených škôl v okolitých obciach. Škola má 9 učiteľov. Pripravujú žiakov v spojených ročníkoch 1 – 3 a 2 – 4.
Takto prakticky fungujú aj integrované triedy 2. stupňa, pretože žiaci s postihnutím majú iné učebnice a hoci sú v triede s ostatnými žiakmi, preberajú učivo inak. Na 1. stupni sa žiaci matematiku, slovenský jazyk a pracovné vyučovanie učia sami, ďalšie predmety absolvujú s ostatnými. Práca tunajších učiteľov teda vôbec nie je závideniahodná. Hoci žiaci kelčovskej školy sú z rôzneho „cesta“ v školskom živote sa medzi nimi nerobia žiadne rozdiely.Podľa slov M. Pivkovej 95 percent detí sa zapája do mimoškolskej činnosti, ktorú reprezentuje 11 krúžkov. Za všetky spomeňme najmä tanečný, spevácky, lego krúžok či krúžok relaxačných hier. V mnohých vynikajú práve deti z detského domova. Úspešní sú aj volejbalisti, ktorí školu reprezentovali na krajskej súťaži či turisti, ktorí sa v pretekoch turistickej zdatnosti prebojovali vlani až na celoslovenskú úroveň.
Spolupráca všetkých zainteresovaných – školy domova i obce je dobrá. Veď len vďaka tomu je škola stále otvorená. Nie na všetko existujú normatívy a tabuľky. Niektoré problémy sa musia riešiť i srdcom.