A to veru má! Matúšova mama, pani Terézia, má doma štyroch chlapov a z toho štyroch futbalistov. Nejedna manželka a matka by na futbal bola na jej mieste alergická, ona si však už zvykla, že futbal je neoddeliteľnou súčasťou jej života. Budeme však hovoriť o jej najmladšom synovi Matúšovi.
Hoci na ihrisku to vie poriadne rozbaliť, v „civile“ sa z neho ťažko páčia informácie. Je skromný, nenápadný, zbytočne na seba neupozorňuje. „Futbal hrávam odmalička, najmä kvôli bratom, lebo oni ho tiež obaja hrajú. Aj otec. Hrával som najskôr s nimi, neskôr s kamarátmi,“ podarilo sa nám napokon rozviazať Matúšovi jazyk. Aby sme situáciu objasnili, obaja bratia, starší Július i mladší Miloš, chodili na tú istú základnú školu, obaja sú vášniví futbalisti a chodia do športových tried – jeden v Nitre, druhý v Dubnici. Mladší Miloš je v reprezentácii Slovenska za starší dorast, dokonca oňho prejavili záujem i zahraničné kluby. Je spolu s Ronaldinhom Matúšovým veľkým vzorom.
Okrem toho, že stíha trikrát do týždňa trénovať a po víkendoch cestovať po zápasoch, má vynikajúce výsledky v škole. Mal na vysvedčení len jednu dvojku a tušíte správne – z telesnej výchovy nebola. Telesnú výchovu má Matúš veľmi rád. Jeho pani učiteľka Gorčáková si ho nevie vynachváliť. Podľa nej je naozaj talentovaný a vyrovnaný vo všetkých disciplínach. Nie je individualista a vie sa prispôsobiť aj v kolektívnych hrách. Na telesnej výchove nemá špeciálny program. Vynikajúce výsledky dosahuje, napríklad, v behu na krátke trate. Už v minulosti dosiahol čas pod 9 sekúnd na 60 metrov a v tejto disciplíne jednoznačne dominuje. Je to asi prirodzené, pretože bez šprintu by sa pri futbale nezaobišiel. Aj preto s ním pani Gorčáková tento školský rok počíta pri reprezentácii školy v atletike za starších žiakov. Matúš trénuje už od svojich deviatich rokov v klube FK Čadca a teraz hrá za 1. ligu mladších žiakov. Zúčastnil sa aj na výbere do reprezentácie Žilinského kraja, kde bol úspešný. To, samozrejme, znamená ďalšie tréningy navyše a zápasy za kraj. Na konte má spolu so svojím družstvom mnoho víťazných zápasov, no najviac si váži vlaňajšie ocenenie, ktorým ho spomedzi mladších žiakov uznali za najužitočnejšieho hráča.
Matúš Riečičiar má z predmetov, samozrejme, najradšej telesnú výchovu, zemepis a matematiku. Dokonca bol úspešný aj v riešení zemepisnej a matematickej olympiády. Menej ho už láka slovenčina.
Ako sme už spomínali, stačí aj pomáhať doma mame. So všetkým, čo potrebuje. „Denne musím prať. Všade okolo sú kopačky a tepláky. No a variť. Chlapci majú najradšej rezne a viete si predstaviť, keď prídu vybehaní, akú majú spotrebu,“ hovorí Matúšova mama, pani Terézia. Matúš si rád pozrie futbal aj v televízii. S otcom, ak sú doma bratia, tak aj s nimi. A debaty o futbale sú na dennom poriadku. Keď sa dá, otec ide na každý jeho zápas a potom s ním konzultuje chyby, ktoré urobil.
Matúš si otcove rady vždy vezme k srdcu. Aj mama chodí synovi fandiť. Každý jeho úspech ju poteší, neúspech zarmúti. Je veľmi náročné z rodinného rozpočtu financovať všetky potreby, ktoré futbal v tejto rodine znamená. Na druhej strane rodičia vidia, že Matúš je naozaj talentovaný a chcú mu vytvoriť čo najlepšie podmienky, aby svoj športový talent mohol ďalej rozvíjať. Ktovie, ako ďaleko to dotiahne, prezradil nám totiž, že si vie predstaviť aj to, že by sa raz futbalom živil.
