Teda aspoň ich tváre v tejto oblasti často vídať. Boli to ľudia, ktorí pracujú s umením, notou, jazykom i slovom. Speváci, moderátor, herečka. Vyčítali mladým ľuďom chybičky krásy v ich speve, prejave. Ako by mali vystupovať, intonovať. Slová, akými sa im prihovárali, nemali často so slovenčinou nič spoločné a každý, kto si váži svoj rodný jazyk, mohol nad tým len bezmocne pokrútiť hlavou. Obrazne povedané, vyčítali spevákom triesku, no brvno vo vlastnom oku nevideli. Nehovorím o slangu, ktorý sa v tejto skupine ľudí používa, či o slovách, ktoré sú medzi mládežou bežné. Chceli sa im priblížiť, hovoriť ich jazykom, to je prirodzené. Hovorím o slovách, ktoré márne hľadali a nenájdené ich nahrádzali čechizmami a výrazmi, ktoré neboli ani ryba, ani rak. Na to, aby sa človek naučil dokonale spievať a cítiť hudbu, by mal mať hudobné vzdelanie. A to nie je na základnej či strednej škole v takom rozsahu ako výučba slovenského jazyka. Tá nás v školských laviciach sprevádza mnohé roky. No zdá sa, že pre niektorých je to stále málo. O to väčšia šarapata, že sú to ľudia, ktorí sú neraz pre mladých vzorom a živia sa aj rečovým prejavom.
Autor: iva