Nuž, i napriek nespočetným kalamitám, nepríjemnostiam a problémom počas tejto zimy (nielen) v kysuckých obciach a mestách, sa odvažujem tvrdiť, že sneh je láskavý a užitočný. Keď napadne čerstvý sneh, nastane akési zvláštne pokojné ticho. Bieloba obalí zem a zakryje mnoho z „vecí“, ktoré by nám inak pripomínali, že by tu nemali byť, alebo že by sme sa mali postarať o to, aby sa zmenili. Sneh je make up Zeme. Zastrie drobné, i väčšie nedostatky, nedokonalosti, či kozmeticky upraví to, na čo nie sme práve hrdí. Falošná čistota je však len dočasná a zradná. Každý make up sa napokon zmyje, ošúcha, minie sa. V uplynulých dňoch ma potešilo a oblažilo poznanie, že prichádza konečne jar. Na chvíľku sa na oblohe dokonca objavilo i slnko. Hoci prvé, plaché lúče ukazujú, že slnko je zatiaľ viac „stomatologický“ úkaz, predsa je to znamenie, že po dlhej zime sa na zemi prebúdza nový život. S jarou každoročne akoby prichádzala aj do ľudí nová sila, čerstvejšie myšlienky, i keď ako vedľajší príznak tohto prebúdzania sa kde-tu objaví i známa jarná únava. Nič predsa nie je jednoznačné.
S intenzitou slnečných lúčov sa však stráca i sneh – líčidlo, ktoré doposiaľ ukrývalo aj to, na čo sme hádam i zabudli. Po cestách, na chodníkoch, verejných priestranstvách, skrátka všade sa spod snehu vynárajú posolstvá našej ľahostajnosti, bezohľadnosti či niekedy až ignorancie. Cesty sú posiate nespočetným množstvom papierov, fliaš, odpadkov, ktoré vytvárajú smutný obraz jari. Moje rodné mesto sa mení na smetisko. To ma veru vôbec neteší. Čo ma však zaráža a rozosmutnieva ešte viac, je fakt, že takmer na každom kroku teraz natrafím na nejaký „dôkaz“, ktorý tu zanechali psičkári po prechádzkach so svojimi najlepšími štvornohými priateľmi človeka. Bezohľadne nechávajú svojich miláčikov uvoľniť sa, kde ich to chytí, hoci už i v Čadci sú nainštalované na mnohých miestach kontajnery na psie výkaly. Nie vždy musí platiť, že stúpiť do h...., znamená šťastie.
