Hlava rodiny spomína dedka, ktorý včeláril v lokalite Potôčky a tam k tejto krásnej záľube „privoňal“ aj jeho vnuk. Zistil, ako fungujú včelstvá, aké pomôcky potrebuje včelár a čo všetko včielka vyprodukuje. Ďalším učiteľom bol otec, ktorý pokračoval s chovom U Rovňanov.
Tam jeho „ratolesť“ nadobudla ďalšie vedomosti. Martin sa však chovu začal venovať v roku 1995 po ukončení štúdií na Technickej univerzite – fakulte drevárstva vo Zvolene. „Keď nám zomrel otec, žiaden zo súrodencov sa o chov včiel nezaujímal a tak celá práca zostala na mne. V roku 2002 ma Základná organizácia Slovenského zväzu včelárov v Čadci nominovala na funkciu tajomníka a robím ju dodnes,“ spomína. V súčasnosti sa stretáva so včelármi z blízkeho i ďalekého okolia a ako hovorí, nestalo sa, že by si medzi sebou nevymenili nejaké nové skúsenosti. Majú družbu aj s organizáciami v poľskej Wisle a Bystřicou nad Olší v Českej republike. Manželka Alenka si pozornejšie všímala hobby svojho manžela a začala sa venovať medovnikárskemu remeslu. A vyplatilo sa. Vlani na národnej včelárskej výstave v Liptovskom Hrádku získala 3. miesto. Martin hovorí, že práca s chovom včiel je veľmi náročná a zodpovedná. Vyžaduje si zručnosť a neustále získavanie informácií a skúseností. Podľa neho je dobrý včelár tak trochu stolár, zdravotník, ochranca prírody, predavač i záhradkár. Skúsenosti, ktoré získal, si nenecháva pre seba, no odovzdáva ich ďalej. Vďačných žiakov našiel v Centre voľného času v Čadci, kde veľmi dobre pracuje včelársky krúžok. O svoje vedomosti sa podelil aj s nami. Lebo podľa neho očarujúci svet včiel zaujímal človek a od nepamäti.
Podľa neho každý správny chovateľ vie,
že včela je neodmysliteľným druhom hmyzu všade tam, kde sa vyskytujú kvitnúce rastliny. Žije v spoločenstvách a živí sa peľom, nektárom a obľubuje aj medovinu. Spoločenstvo včiel tvorí 40 000 robotníc, niekoľko stoviek trúdov a jedna kráľovná. Kráľovná žije až 7 rokov, robotnice 8 týždňov a trúdy 4, prípadne 5 týždňov. Kráľovná je dlhá 22 mm, trúdy 20 mm, robotnice 16 mm. Kráľovná je tmavá s mohutným žihadlom, trúdy sú dlhšie ako robotnice a žihadlo nemajú, robotnice sú tmavo pruhované. Včely majú cicavé ústroje a dva blanité páry krídel. Rozmnožuje sa kladením vajíčok, z ktorých o 3 dni vyjdú malé larvy. Dospelá včela denne nakladie až 1 500 vajíčok. Larvy žijú 8 dní v bunke plástu. Keď sa už larva nezmestí do plástu, robotnica bunku zavoskuje. Larva sa zakuklí a následne sa premení na dospelú včelu. Z oplodnených vajíčok vyjdú matky alebo robotnice a z neoplodnených sa vyliahnu malé trúdy. Počas prvých troch dní sú kŕmené materskou kašičkou, neskôr ich kŕmia nektárom a peľom.
Kráľovná šíri okolo seba zvláštnu vôňu – feromón, ktorý zabraňuje larvám robotníc vyvinúť sa na novú kráľovnú. Keď kráľovná zostarne a feromón zoslabne, začnú robotnice budovať bunky, v ktorých vychovajú niekoľko budúcich kráľovien. Ak sa kráľovná cíti stará, nakladie vajíčka, z ktorých sa neskôr vyliahne prvá malá kráľovná, ktorá pozabíja ostatné. Matka odletí z úľu a zoberie si so sebou zástup robotníc, ktoré vybudujú nový úľ, v ktorom bude matka žiť.
Ak včely použijú žihadlo a vpichnú ho do teplokrvného živočícha, ukončia tým zároveň svoj život. Peľ, ktorý nazbierajú z kvetov, potom dávajú do plástov. Včely produkujú vosk v podobe voskových šupiniek. Tento vosk produkujú prostredníctvom žliaz na spodnej strane štyroch článkov bruška. Slúži na budovanie plástov v hniezde. Včely sú veľmi dôležité nie len pre človeka, ktorému dávajú med, včeliu kašičku, propolis a vosk, ale aj pre kvety kvôli opeľovaniu a pre ovocné stromy kvôli väčšej úrode plodov.
Včela vracajúc sa do úľa
po „pracovnom výlete“ podlieha prísnej kontrole na letáčiku (vchod do úľa). „Stráže“ ju vykonávajú tak, že včelu skúmajú tykadlami. V nich sa spája čuch s hmatom. Takto vnímajú charakteristickú vôňu rodiny a ak sa to strážam nepozdáva, odoženú každého nevítaného návštevníka. Po povinnej prehliadke včela tradičným tancom (pozri novembrové Svetlo) naznačí, kde a koľko potravy sa nachádza v okolí. Potom sa stretáva so svojimi družkami, ktoré od nej preberú nektár. Sosákom si ho jedna druhej nasávajú zo žalúdka. Takto je odovzdávaný ďalším a ďalším v úli, čím sa nektár zahusťuje a obohacuje o látky potrebné pri premene na med. Napokon ho ukladajú do šesťuholníkových buniek v pláste. Vnútorným teplom úľa a mávaním krídlami nad bunkami sa odparuje voda a nektár sa zahustí. Tak vznikne med. Robotnice komôrky zaviečkujú voskom.
V podobných komôrkach
včely vychovávajú aj svoje potomstvo. Menšie komôrky sú buď „skladiskom“ medu alebo liahňami pre budúce robotnice. Väčšie sú určené pre výchovu trúdov.
Na okraji plástu sa nachádzajú okrúhle visiace čiašky – materské bunky, v ktorých sa vyvíjajú budúce matky – kráľovné. Súčasná matka znáša dvojaké vajíčka. Z oplodnených sa vyliahnu samice, z neoplodnených trúdy. V normálnych pomeroch (teplota 32 – 35 °C) sa vyliahnu z vajíčka po troch dňoch larvy. Robotnice ich kŕmia kašičkou. Budúce robotnice a trúdy dostávajú redšiu kašičku a budúce matky hustejšiu tzv. materskú, ktorá je obohatená o vitamíny a vysoko výživné látky. Podľa toho, koľkým larvám dajú materskú kašičku, rozhodujú koľko kráľovien bude. Po šiestich dňoch, keď larva dorastie, včely ju uzavrú vrchnákom z vosku a peľu. Aj tvar vrchnákov je rozdielny. Zatiaľ čo nad budúcimi trúdmi je vypuklý, nad budúcou robotnicou je vrchnák plochý. Tak môže včelár určiť, či bude mať dostatok robotníc alebo nadbytok trúdov, z ktorých nemá nijaký úžitok. Ako prvé sa liahnu kráľovné a to už po 16 dňoch. Po 21 dňoch robotnice a ako posledné sa dostanú na svet trúdy po 24 dňoch.
Počet členov včelej rodiny
je 20 000 – 30 000, no môže sa zvýšiť až na 75 000. Trúdov je asi 200 – 300, avšak pre zachovanie spoločenstva má význam len niekoľko tých, ktoré oplodnia mladú kráľovnú. Okrem toho plnia v úli funkciu „príživníkov“, keďže ich robotnice musia prikrmovať. Po oplodnení kráľovnej ich však vyháňajú z úľa. Mimo neho hynú, pretože si nevedia sami zadovážiť potravu. Robotnice po vyliahnutí postupne prechádzajú rôznymi „zamestnaniami“. Prvé tri dni po vyliahnutí upratujú komôrky plástu. Ďalších sedem dní pripravujú krmivo a vychovávajú larvy. Od desiateho do osemnásteho dňa života preberajú od robotníc vracajúcich sa domov nektár a ním kŕmia ostatných obyvateľov úľa alebo ho uskladňujú do komôrok. Potom sa im vyvinú voskotvorné žľazy, a tak sa podieľajú na stavbe plástu. Okolo dvadsiateho dňa, keď majú najviac žihadlového jedu, strážia vchod. Až nakoniec sa stávajú „poľnými“ včelami, ktoré zbierajú peľ a nektár. Keď je to však potrebné, plnia funkciu, ktorá je pre fungovanie spoločenstva najpotrebnejšia. Robotnice žijú cez leto 6 – 9 týždňov.
Vyliahnutie novej matky
vyvolá v úli zmeny. Nastane veľký nepokoj, pričom stará matka s asi polovicou včiel opustí úľ a sadne si obyčajne neďaleko starého úľa na konár stromu. Ostatné včely privábené jej vôňou okolo nej vytvoria veľký strapec – roj. Vtedy je potrebné, aby ho včelár striasol do debničky a uložil do prázdneho úľa, pretože včely – vyzvedačky pátrajú po novom domove, ktorý sa nachádza ďaleko od starého. Nová matka po vyliahnutí napadne ostatné ešte nevyliahnuté kráľovné, a tak ich usmrtí. Ak je však v úli dostatok včiel, môžu jej v tom zabrániť, a tak sa môže narodiť aj viac kráľovien, ktoré sa tiež vyroja a v úli ostáva posledná z nich. Včelia matka sa dožíva 3 až 5 rokov, počas ktorých len produkuje vajíčka.
Chovateľ Martin Slovák vie toho o včelách skutočne veľa a dokázal by o nich hovoriť celé hodiny. No nielen o nich, ale aj o produktoch. „O mede a vosku hádam hovoriť netreba. No možno neviete, že aj materská kašička a propolis (výluh z tmelu rastlinných štiav a vosku) sa používa v lekárstve. Preto chráňme včely, lebo nikdy nevieme, kedy budeme potrebovať ich pomoc,“ dodáva.
