Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Celý život sa so železom pasoval

Pod oknami domu Jána Palárca v Nesluši stojí malá nákova. Okoloidúcim namiesto vývesného štítu oznamuje, že v dome žije kováč. To však len takým návštevám ako my, čo by o tom nevedeli, lebo domáci dobre vedia, na koho sa obrátiť, keď sa treba so železom p


opasovať.

Ján Palárec z Nesluše sa narodil 29. 9. 1921. Aj jeho otec bol kováčom a on išiel k nemu do učenia rovno z 8. triedy. Výučný aj tovarišský list dostal v roku 1939, po troch rokoch učenia. Na skúškach musel pokuť motyku a okutie na koniec vozového oja. Hoci Ján Palárec nie je vzrastom veľký chlap, ruky má mocné a vidieť, že nikdy nezaháľali. Ani teraz to nedokážu. „Otec bol vyučený kováč. Keď sa oženil, boli s mamou týždeň a odišiel do Ameriky. Po 7 rokoch jej z Ameriky poslal šifkartu na loď, aby prišla za ním. Bola mladá a rodičia sa o ňu báli, tak ju nepustili. Otec v Amerike ochorel, tak sa vrátil,“ spomína pekne poporiadku 84-ročný Ján Palárec. Jeho otec doniesol spoza veľkej mláky nejaké korunky a postavil chalupu, ktorú jeho syn Ján prerobil a dodnes v nej žije. „V Amerike robil v drôtovej továrni pri stroji. Keď prišiel domov, začal znova s kováčstvom. Bolo nás 6 detí, ja som bol najstarší. Po vyučení som robil 3 roky u otca a v roku 1942 som narukoval do Turčianskeho Sv. Martina, neskôr na Ukrajinu.“ Majster kováč nemusí dlho hľadať medzi spomienkami. Ukladá ich presne, chronologicky, dôležité udalosti si pamätá presne podľa dátumu. Na vojne bol 4 roky. Dokonca aj v povstaní. Hoci v ňom bol len 4 dni, trikrát ho postrieľali – guľka ho trafila do pleca, nohy a na koniec chrbtice. Z nemocnice išiel do lágra, odtiaľ spolu s 200 remeselníkmi do Viedne na roboty. „Každú robotu som vedel urobiť, každý deň som bol u inej firmy, lebo ma tam pýtali. Najlepšia firma bola na plynové potrubia. Tie sme opravovali a keď začal unikať plyn, dali tam Rusov. Neraz odpadli a museli ich kriesiť. Keď nás potom ruská armáda oslobodila, išli sme z Viedne desiati pešo dva dni. Prišli sme po terajšiu Petržalku, vtedy to bola len dedina. Prihlásili sme sa na Červenom kríži,prenocovali tam a potom zas išli pešo. Dostali sme sa po Piešťany, kde sme zostali robiť u jedného gazdu.“

Skryť Vypnúť reklamu

Keď v roku 1946 prišiel Ján Palárec z vojny, oženil sa a začal robiť. Samozrejme to, čo vedel, čomu sa vyučil. Vrátil sa ku kováčstvu. Vtedy o robotu núdza nebola, v dedine bolo 90 koní, robili sa vozy, kuli sa kone, pluhy, kolečká, všetko potrebné pre hospodárstvo. On robil v jednej dielni, v v druhej otec. „V 1958 zlikvidovali živnosti, otec ochorel a ja som išiel do Kysuce na okres, robil som pri štátnej požiarnej inšpekcii. Ozvalo sa však zranenie z povstania. V Hágoch ma operovali a dali mi kostný štep. Musel som ísť na čiastočný invalidný dôchodok.“
Rozprávanie Jána Palárca nás na chvíľu vrátilo do minulosti. Bola síce ťažká, no všetci, čo ju zažili, svorne tvrdia, že ľudia žili lepšie ako dnes. Boli družnejší, lepší. A hoci je kováč Palárec drsný chlap a emócie veľmi najavo nedáva, cítiť, že sa mu za ňou cnie. „Lepšie sme žili. Nemali sme takej hojnosti, ale bolo nám lepšie. Mama navarili kapusty, zemiakov, halušiek, rezancov, zarezali sme kuru, hus, nejaké mäso vždy bol doma. Ale žiadnu umelinu sme nejedli. Porobili sme, spočinuli, jeden ku druhému sme išli,“ clivie sa Jánovi Palárcovi za zašlými časmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Na našu otázku, čo je na tomto remesle najťažšie, odpovedá s úsmevom, že teraz nič. „Mám buchar a ten kuje sám. Trošku to už len poopravujem. Robím motyky, hrable, staré cepy, kolesá, aj kolárčinu. I otec bol kolár, robili sme kompletné vozy. Všetko sme museli robiť ručne a vynaložiť veľkú silu. Jednou rukou som ťahal mechy, druhou mlátil po železe, kým bolo teplé. Teraz je elektrika veľký pomocník.“ Aj teraz má sily nadostač,veď sa ešte uvládze so železom popasovať. Má aj nasledovníkov - vnuk Janko je vyučený umelecký kováč a veľmi ho to baví, starému otcovi robí veľkú radosť.
Počas kovárčenia nemal Ján Palárec žiadny úraz. „Toľko čo som sa opálil, ale to pre kováča nie je žiadne zranenie. Len raz sa mi kôň zahryzol do boku, keď som ho podkúval. Na to bolo treba všelijaké grify, aby sa nehýbal, nekopal. Koňa ani nemohol hocijaký kováč podkúvať. Bol to podkováč, lebo musel aj zviera poznať a byť tak trochu aj zverolekár. Musel vedieť aj liečiť koňa, keď mal kopyto choré.“
S kováčom Jánom Palárcom by sa dalo dlho rozprávať. No aj keď by už mal zaslúžene sedieť so založenými rukami, nemá na to čas. Kým sme sedeli v kuchyni, už mu na okienko búchali susedia, bolo im treba motyky pokuť. Nuž, ide jar a vtedy nemajú kedy kováči s novinármi vysedávať.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 533
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 19 368
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 223
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 8 413
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 302
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 972
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 604
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 362
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 192
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 064
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Šimák zomrel v utorok (26. 1.) vo veku 72 rokov po dlhej a ťažkej chorobe.

Šimák bol spoluzakladateľom vydavateľstva 7 Plus a týždenníka PLUS 7 DNÍ.

2m

Patrí medzi najlepšie stredné odborné školy s najmenším počtom nezamestnaných absolventov v Žilinskom kraji. Viac ako 70 % jej absolventov úspešne pokračuje v štúdiu na vysokej škole. Má tie najmodernejšie technológie, ktoré čakajú na šikovných študentov. Staň sa jedným z nich!

5 h

Stredná odborná škola strojnícka na Športovej ulici v Kysuckom Novom Meste už dlhodobo patrí medzi najkvalitnejšie a najprogresívnejšie školy svojho druhu v Žilinskom kraji so zameraním na strojárstvo, elektrotechniku, ekonomiku a poľnohospodárstvo.

5 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

21 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

24 h

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

21 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

21 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Už ste čítali?