V sobotu 18. marca tento obľúbený český hudobník potešil svojich priaznivcov v Čadci, kde vystúpil v miestnom dome kultúry. Ako nám prezradil riaditeľ Domu kultúry v Čadci Miroslav Ďurica, koncert Honzu Nedvěda bol už takmer týždeň pred vystúpením beznádejne vypredaný. V sobotu sa v čadčianskom kultúrnom dome teda zišli fanúšikovia Nedvědovej ľahkej, vzdušnej a melodickej pesničky, aby si vypočuli svoje obľúbené skladby, ale taktiež, aby spoznali nové, pripravované pesničky, o ktorých nám pred koncertom v zákulisí viac prezradil samotný autor a interpret – Honza Nedvěd.
Ste známy tým, že máte na Slovensku veľa priaznivcov. Taktiež nie je tajomstvom, že i váš vzťah k Slovensku je veľmi pozitívny. Napokon, nie v jednom texte spomínate krajinu, ktorá leží na východ od rieky Moravy. Čo sa vám na Slovensku najviac páči?
Najviac sa mi asi páčia slovenské hory a vôbec slovenská zem, ktorá ešte nie je zneužitá ľuďmi. Tie krásne a slobodné hory: Terchová, krajina za Košicami... Veľmi sa mi páči príjazd do Banskej Bystrice, ten pohľad z cesty – hore lesy, kopce, dole rieka... Skrátka Slovensko sa mi páči predovšetkým preto, že nie je ešte celkom „zastavané“ a dá sa povedať, že je veľmi, veľmi blízko k prírode.
Témy textov vašich piesní sú jasné a zreteľné – dominuje láska. Existuje pre vás nejaká téma, o ktorej by ste spievať nemohli?
To nie, ale je jedna téma, o ktorej by som spievať nechcel. A tou je politika. Predsa už nemám 20 rokov a vidím, že všetci tí politici to majú naozaj ťažké. Čisto teoreticky sa dá povedať, že sú istí ľudia z politikov, ktorých naozaj nemusím vnímať. Často sa totiž stáva, že si ľudia hovoria o politikoch: áno, ten je dobrý, ten sa mi páči, toho mám rád, a po čase odrazu zistia, že morálne kvality toho človeka nie sú až také ružové, takže politikou sa naozaj nemusím zapodievať. V tejto súvislosti mi napadá, ako mi napríklad moja babička hovorievala: „Hlavne, že sme zdraví!“... I keď teraz neviem, či za politiku napokon nemožno považovať to, ak teraz poviem, aké je pekné prichádzať rovinou k Bratislave...
Môžete prezradiť viac o vašom turné, o tom, kde poputujete so svojimi koncertmi ďalej?
Čadca je jedným z prvých miest, kde si skúšame nové pesničky z pripravovaného nového repertoáru, samozrejme na koncertoch nebudú chýbať i staršie, osvedčené „veci“. Ale budeme hrať asi 5 alebo 6 skladieb, ktoré sú úplné nové. Hlavne je to začiatok cesty, ktorá skončí v septembri v Bratislave na Pasienkoch, kde spolu s bratom oslávim svoje šesťdesiatiny. Plánujeme pri tejto príležitosti vydať DVD a taktiež nové CD s názvom „To ráno, kdy mi vyšlo slunce“.
Takže môžeme skonštatovať, že celá táto „paráda“ bude vlastne odštartovaná práve v Čadci...
(Smiech) Viete, ja som už hral aj pre stotisíc ľudí a nepripadalo mi to ako nejaká „paráda“. Ja si prosto sadnem a spievam si. Ja som obyčajný človek. Sedím doma, skladám pesničky, potom dostanem nejaké peniaze, aby som mal na živobytie a aby som si mohol skladať a pospevovať. Často sa stretávam s tými, ako sa o nich hovorí – s hviezdami, pozorujem ich a nikdy ma nenapadlo, že by som chcel k nim patriť. Napríklad o mne píše bulvár už len nezmysly, pretože už viac ako rok som im neposkytol interview a tak oni stále píšu o tom, ako chodím doma v teplákoch a podobne. Myslím si, že moja propagácia sú moje pesničky a ľudia, ktorí mi rozumejú, si ma aj nájdu.
Máte počas koncertovania aj čas zájsť si do mesta, kde práve hráte – stretnúť sa miestnymi, pozhovárať sa, poobzerať sa?
Áno, samozrejme! My máme manažéra, ktorí nám rozumie a napríklad nás nechá bývať tri dni v jednom hoteli. A tak máme po koncerte druhý deň doobeda pre seba. Z hotela vyrazíme do mesta, nakupujeme, obzeráme si miestne pamiatky, na Spišskom hrade sme boli už asi päťkrát, ja medzi ľudí chodím veľmi rád. Často sa mi stáva, že ma niekto pristaví a väčšinou je to niekto, kto mi poďakuje a to mi pripadá hrozne krásne.
Čo by ste chceli odkázať Slovákom, Slovensku?
Ja úprimne prajem ľuďom na Slovensku, aby mali aj po voľbách to, čo by chceli. Nech si volia koho chcú, ale nech sú po voľbách šťastnejší, než sú teraz. Prajem Slovákom, aby táto ich krajina bola šťastnejšia a aby mali menej dôvodov hovoriť o iných a o svojom živote čokoľvek zlé. To im naozaj úprimne želám.
