Veď práve na nej možno vidieť, kto mal akú presnú mušku a je v priateľskom vzťahu s bohyňou lovu Dianou. Tradíciu majú aj výstavy trofejí, ktoré každoročne organizuje Slovenský poľovnícky zväz – Regionálna
organizácia v Čadci.
Ani tento rok nebol výnimkou. Všetci, čo minulý týždeň v dňoch 9. – 12. marca zavítali do čadčianskeho Domu kultúry, si mohli pozrieť výsledky snaženia kysuckých poľovníkov. Z toho, čo prezentovali, bolo možné usúdiť, že nesedeli za pecou, ale v krvi im skutočne koluje poľovnícka vášeň. Vystavených bolo 367 trofejí zveri, ktorú ulovili v minulom roku. Išlo presne o 91 jeleních, 248 srnčích, 10 danielích a 8 diviačích. Nechýbali ani trofeje medveďa, dvoch vlkov, líšky a jazveca. Kuriozitkou bol preparát psíka medvedikovitého, ktorého ulovili v Riečnici.
Aj keď každý poľovník je pyšný na svoju trofej, (môže ísť o tie najmenšie parožteky, či diviačí klík), predsa len sme sa opýtali predsedu hodnotiteľskej komisie RgO SPZ v Čadci Ladislava Chrena, na najväčšie unikáty. Presnejšie, ktoré trofeje získali ocenenia. Dozvedeli sme sa, že u srncov to bolo najlepšie. Poľovník A. Repka z PZ Bystrica získal súčasný kysucký rekord a striebornú medailu za trofej srnca (124,5 CIC). „Strieborným“ bol aj S. Marejka z PZ Turzovka so srnčou trofejou (123,58 CIC). S bronzom skončil A. Ježík z Turzovky (112,85 CIC). Po dlhej dobe sa vraj podarilo uloviť aj „bronzového daniela“. Poľovník J. Šamaj prišiel k tejto vzácnej trofeji v revíri Husárik. Ako sme už spomenuli, na výstave nechýbali ani trofeje „krochkáčikov“, presnejšie diviakov. Bronzové medaily získali L. Chreno z Poľovníckej spoločnosti Riečnica (112,4 CIC) a P. Kajanek z Loveckého klubu Harvelka (110,6 CIC). Ďalšími „bronzovými ocenenými“, tentokrát za vlka, boli R. Chreno z PZ Riečnica a J. Kloska z PZ Povina. Mrmľoša, teda medveďa, skolili poľovníci z Poľovníckeho klubu Harvelka. Na odstrel získali povolenie ministerstiev ŽP a pôdohospodárstva. V nedeľu sa v rámci výstavy uskutočnil aj odborný seminár venovaný problematike chovu srnčej zveri v regióne Kysúc.
Výstava trofejí pritiahla do Domu kultúry v Čadci rekordný počet návštevníkov. Niet sa čo čudovať, skutočne bolo čo obdivovať. Aj keď pri vernisáži sme sa dozvedeli, že s jeleňmi to bolo tento rok slabšie, presnejšie s tými, čo by mohli získať ocenenie za trofej, poľovníci to určite zobrali „férovo“. Napokon, stačilo, keď si spomenuli na svojho patróna, svätého Huberta. Koľko chudáčisko musel prehýriť dní a nocí, kým sa mu zjavil jeleň so zlatým svietiacim parožím a z neho sa stal svätec. Aj keď nikto nečaká od jeho zverencov, že by ho mali nasledovať v neskoršom spôsobe života, jedno z tohto príbehu vyplýva. Oplatí sa čakať. Lebo raz sa možno každému z poľovníkov spoza stromu vynorí krásny paroháč. Jeho koruna krásy nemusí byť zrovna zo zlata. Stačí, keď bude „medailová“...
