K takýmto koničkárom patrí aj pani Božka Dedičová z Čadce, ktorej učarovali prírodné materiály. Práve z nich vie vytvoriť prekrásne srdiečka.
Pre tento sviatočný deň ich vyrobila okolo stovky. Smeje sa, že je to ako s pečením koláča. Najskôr rozvaľká hlinu (cesto), vykrojí srdiečka, vypáli v peci a potom glazúruje. Opäť nasleduje pec a neskôr vypletanie ozdôb. Srdiečka sú keramické, zdobené prútím, alebo drôtom. Pani Božka vie samozrejme okrem toho šikovne narábať štetcom a perom. Pretože srdiečka treba vymaľovať a napísať, pre koho sú určené. Všetko záleží na želaní. Nachádzame na nich nápisy "Mamičke, Psíčkovi, Mačičke, Ľúbim ťa, Mojkovi", ale tie srdcervúce "Neodchádzaj". Svojej záľube sa začala venovať pred štyrmi rokmi. Aj keď, ako hovorí, vzťah k prírode už mala ako dieťa, keď sa pri pasení kráv snažila zabaviť tým, že si robila rôzne ozdôbky z hliny, dreva, živých či sušených kvetov. Zamestnanie jej však nedovoľovalo venovať sa záľube, a tak táto celé roky "driemala" v srdci. Až pred štyrmi rokmi prišiel čas zobudiť ju. Začalo to pletením košíkov. "Veľmi som sa to chcela naučiť. Kým som neabsolvovala kurz, bolo to všelijaké. Nevedela som, že prúty treba uvariť či ošúpať.
Ani to, že na košík ich treba najmenej stopäťdesiať. Doniesla som ich domov celú hŕbu, no stále bolo málo. Chodila som po sídlisku a hľadala vŕbové prúty. Aj keď som išla autobusom, pozerala som, čo by sa z prírody dalo zužitkovať," spomína na neľahké začiatky. Medzičasom absolvovala ďalšie kurzy, kde sa kadečomu priučila. A tak dnes je z nej zručná paličkárka, aranžérka kvetov, no jej srdcovou záležitosťou je výroba z keramiky, prútia a drôtu. Aj preto sú valentínske srdiečka práve z týchto materiálov. Jej byt po Valentínovi zostane bez srdiečok, no určite nezostane prázdny. Blížia sa veľkonočné sviatky a tak už čoskoro prídu na svet hlinené zajačiky či kuriatka. A tie majú tiež svoje srdiečko. Pretože tá, ktorá ich vyrobí, im dá kúsok z toho svojho.
