Biorytmy sú súčasťou prírody, spolupracujú s ňou. Odráža sa v nich každá zmena v podnebí, každý výkyv v poriadku sveta. Človeka živí práca. Keď jej niet, nedokáže si usporiadať život a časom sa v ňom zakorení apatia. S tou prácou to nie je príliš ružové. Ešte tak počas sezóny, keď sa buduje, stavia, sa dá čo-to zohnať. So zimou prichádza mráz - doslovne i obrazne. Práce jednoducho niet. Chlapi ostávajú doma, nemajú do čoho, ako sa hovorí, pichnúť. Čoraz nervóznejší zápasia s každodennou všednosťou. Celé dni vysedávajú pred televíznou obrazovkou. Sú ľudia, ktorí pri televízore premrhajú celý deň a ak sa dá, tak aj dlhú noc. Na niektoré programy sa pozerajú viackrát a šomrú, že sú mizerné. Prepínajú z kanála na kanál, hľadajú čosi, no nevedia, čo by to malo byť. Tí, ktorí si nepotrpia na televízne obrazovky, navštevujú pohostinské zariadenia. Peňazí je málo, ale dá sa sedieť pri poldecáku a pive. Kde sú tie časy, keď naše krčmy doslova hučali ako úle, toľko tu bolo smädných krkov. Ľudia sa po práci, lebo každý musel pracovať, každý mal robotu, aj keď niekedy nestála za veľa a bola slabo platená, teda títo robotníci sa po šichte združovali v našich pohostinstvách a krčmách. Tu sa najlepšie dojednávali kšefty. Všeličo sa dalo ukradnúť a predať. Socializmus bol k ľuďom štedrý, až napokon peniaze prehajdákal. Súčasný raný kapitalizmus, vyznačujúci sa surovosťou a arogantnosťou, nie je o nič lepší. Navyše zobral mnohým ľuďom to, čo ich držalo pri živote - prácu. V zime sa čas spomaľuje. Najhoršie je, keď niet do čoho pichnúť...
