Hromnice majú pôvod u Rimanov, ktorí božstvám obetovali zvieratá, z ich kože narezali remene a udierali nimi okoloidúcich. Tieto obrady sa nazývali luperkálie a ich súčasťou bolo aj nosenie horiacich sviečok. Celá táto očista sa nazývala februatio, z čoho je odvodený názov mesiaca februára. Pravdepodobne tu má pôvod posviacanie hromničných sviečok, zvaných hromničky. Zo sviečok, ktoré si ľudia priniesli do kostola posvätiť, nakvapkali si ženy loja do modlitebnej knižky a doma ho zoškriabali do ľanového smena. Z takéhoto semena mal vyrásť ľan chránený pred búrkou. Hromničná sviečka nechýbala v žiadnej domácnosti. Ľudia ju zapaľovali počas búrky, mala dom ochrániť pred bleskom, ale aj pri mŕtvom na ochranu pred nečistými silami. Počas Hromníc boli zakázané aj niektoré práce. Gazdiné sa mali šmýkať na ľade, aby mali dlhé konope a ľan. Všeobecne však boli na Hromnice rozšírené zimné radovánky - sánkovali sa celé rodiny, dokonca aj šľachta.
Na Hromnice si ľudia všímali aj počasie. Kto vie, či sa pranostikám našich predkov dá veriť aj dnes, keď je počasie akési pomotané, no vravievalo sa, že ak na Hromnice tečie zo strechy roztopený sneh a ľad, zima sa ešte dlho povlečie, no ak prituhuje, jar by mala byť predo dvermi. Ak na Hromnice viseli zo striech dlhé cencúle, malo narásť dlhé konope.
Autor: iva
