Anna Danišová žila v osade Daniše od svojich sedemnástich rokov, kedy sa tam vydala. V tom čase tam žilo päť rodín. Po jej odchode Daniše úplne osireli. Anna, spolu so synom Štefanom, boli totiž poslednými dvoma obyvateľmi tejto dnes už chatárskej usadlosti. Jej 64-ročný rozvedený syn Štefan bol jej oporou. Nosil jej drevo, vodu, ba aj varil. Raz za týždeň ich nákupom zásobovali vnuci rodinnej priateľky Emílie Dzúrikovej. Týždeň pred Vianocami však v osade nad Kolárovicami napadlo takmer dva metre snehu a prakticky ju odrezalo od sveta. Anna so Štefanom zostali vo svojej chalúpke osamotení.
Široko-ďaleko totiž nebolo živého človeka. Takmer nevládna Anna však v nedeľu zistila, že jej syn náhle zomrel. "Vstal asi o pol jedenástej a hovorí mi, že si ide ešte ľahnúť, pretože sa necíti dobre. Vždy, keď si išiel takto ľahnúť kašľal, a keď zaspal, chrápal. Teraz však bolo tichúčko. V duchu som si pomyslela, že hádam aj umrel," hovorí Anna Danišová. Keď boli tri hodiny a syn stále nevychádzal, išla sa stará pani pozrieť, čo je s ním. "Ležal na boku. Pomykala som s ním a on bol už mŕtvy. Hovorím si, nie je tu ani živej duše, čo budem teraz robiť?" spomína prestrašená starenka. Do osady chodili z dediny len raz za týždeň s nákupom. Nezostávalo jej teda nič iné, iba čakať, kým ju niekto nenájde. Nevládala si ani zakúriť, ani navariť. Takto zababušená pod perinou prežila päť dní. "Nebolo mi všetko jedno ležať tam iba s mŕtvym. Až v piatok prišli za mnou chlapci. Doniesli mi nákup a zakúrili. Povedala som im, že Štefan zomrel." Vnukovia Milky Dzúrikovej volali starej mame, čo sa stalo. Tá zase zavolala hasičov, políciu a doktora z Bytče. Hore však okrem doktora nikto nevyšiel. Preto museli na pomoc zavolať záchranárov z Hasičského a záchranného zboru zo Žiliny. Tí starenke pomohli priamo na Štedrý deň. "Pred akciou nám povedali, že babku už zniesli a našou úlohou bude zabezpečiť transport 62-ročného mŕtveho syna. Vyšliapali sme asi päť kilometrov po kolená v snehu po chodníku. Na jeho konci nás čakalo ešte tristo metrové stúpanie na samotu, ale už asi po prsia v snehu. Keď sme prišli hore, zistili sme, že babička leží na posteli. Zabalili sme ju teda do paplónu, vankúša a deky a zniesli sme ju dole na hlavnú cestu. Tam nám ukázali, kde býva jej dcéra a zaniesli sme ju k nej. Potom sme sa vrátili pre jej mŕtveho syna," povedal Peter Michalek, veliteľ záchranného družstva.
"Keď sme ho našli, nebol to príjemný pohľad. V drevenici sa takmer týždeň nekúrilo a ležal tam na posteli mŕtvy. V jeho organizme už za tú dobu došlo k takým zmenám, ktoré sú len pre silné žalúdky," dodal P. Michalek. Pre Annu Danišovú sa tak všetko našťastie dobre skončilo. Záchranári ju totiž uložili do bezpečia u jej dcéry Verony Hôreckej. Tam bude teraz bývať. "Som rada, že bude u mňa. Stále som ju volala bývať ku mne, ale nechcela. Vraj je jej tam dobre. Prežila tam celý život, ale teraz, keď Štefan zomrel, už by sa nemal o ňu na samote kto postarať," hovorí starenkina dcéra Verona. V Danišoch totiž prežila takmer 70 rokov a celý život pracovala na svojom hospodárstve. Niet sa čo diviť, že sa jej sťahovať nechcelo. Bude však musieť a jej dcéra spolu s priateľkou Milkou Dzúrikovou sa o ňu postarajú. "Chceli by sme sa veľmi pekne poďakovať záchranárom, ktorí na Štedrý deň urobili veľmi veľa práce pri zachraňovaní Anny Danišovej," hovoria spoločne. "Naozaj boli veľmi milí a ochotní. Po tej strmine, po pás v snehu ma zniesli tak, že som to ani necítila a raz-dva sme boli dolu," pridala sa starenka.
