úceho človeka, v piatok slávnostne odhalili. Spomínali na neho tí, čo sa s ním osobne stretli, úctu mu vzdali tí, čo si vážia jeho prácu. Na stretnutí sa zúčastnila aj jeho dcéra, europoslankyňa Anna Záborská.
Za nemarxistickú výučbu na Lekárskej fakulte v Košiciach, kde prednášal lekársku biochémiu a činnosť v spoločenstve Rodina bol pre údajnú velezradu zatknutý a odsúdený na 12 rokov väzenia v Ilave a Leopoldove. Po amnestii v roku 1960 pôsobil najskôr ako odborný lekár v Žiline, neskôr sa stal primárom oddelenia klinickej biochémie v Čadci, ktoré sám vybudoval.
Popri povinnostiach lekára skúmal výskyt alkaptonúrie (ochorenie postihujúce chrupavky) na Kysuciach a zozbieral tretí najväčší súbor tohto nevyliečiteľného ochorenia na svete. Vypracoval preň genetickú mapu (rodokmene), ktorá v značnej miere umožňovala odhaliť prenášačov a upozorniť ich na riziká pri uzatváraní manželstiev. Počas svojho pôsobenia položil základy pre zriadenie nemocnice v Čadci, ktorá vznikla krátko po jeho preložení do nemocnice v Martine. Po roku 1989 stál pri zrode kresťanskodemokratickej politiky na Slovensku, bol poslancom NR SR a v rokoch 1994 - 98 prvým veľvyslancom SR pri Svätej stolici v Ríme. Neustal v publikovaní a prednášaní na témy z oblasti etiky, medicíny, aktuálnej politiky či duchovnej kultúry. Anton Neuwirth zomrel 21. 9. 2004 a tak, ako povedal prof. Jozef Čársky z Lekárskej fakulty UK v Bratislave, ktorý tabuľu odhalil, zanechal nám veľký odkaz: Treba liečiť choroby, ale aj zlo. Láskou.
