Keď vidíme tú kopu ďalších listov, len si vzdychneme - čo nás čaká! Čo sa stane v marci, čo bude v júli, ako dopadne október. A ako je to všetko ďaleko. Osud už má ale pre každého nás niečo pripravené. Len o tom ešte nevieme. Ako adventný kalendár, ktorý sme len nedávno po okienku otvárali, bude nám rozbaľovať každý deň jedno prekvapenie. Určite medzi nimi budú príjemné i nepríjemné, veselé i smutné. Taký je už ale život.
Máme pred sebou nový rok. Takmer celý. Stovky dní, hodín. Zdá sa nám to veľa, no v každodennom zhone, ktorý už aj pre vás určite začal, akoby nám ešte chýbali. Akoby ich bolo málo, lebo čas tak neúprosne letí. Zas pozabudneme na ten pokoj, čo nás cez sviatky sprevádzal. Väčšina zamestnávateľov rešpektovala to, že zamestnanci by mali byť doma, vydýchnuť si, oddych bol takmer povinný. Útlm pracovných povinností niekoho zaskočil dokonca natoľko, že sa jeho, dovtedy vypätý organizmus a srdiečko, vzbúrili. Nuž, ale už sme zasa zapriahnutí. Na uliciach budeme stretávať viac ľudí, obchody budú dlhšie a každý deň otvorené. Apropós, dali ste si novoročné predsavzatie?
Asi nie, však. Ale jedno by sme si predsa len mohli dať. Také nenáročné. Že si zachováme, pokiaľ to len pôjde, aspoň kúsok tej sviatočnej atmosféry a pokoja aj do nastávajúcich všedných dní. Aby sme, keď bude ťažko, mali kde načrieť.
