Akurát sa možno nedostávajú do popredia jednotlivé zvyky tak, ako tomu bolo v minulosti.
Pred mnohými rokmi, keď sa naša dedina skladala zo samých dreveníc, žil v chalúpke pod horou chlapík menom Viktor, ktorého ľudia prezývali Vikomt. Kto ho tak nazval, to už nikto nevie, ale každý mu jednoducho hovoril Vikomt, akoby mu dával nejaký šľachtický titul. Jeho manželka Magduša bola útla ženička s vodnatými očami a večne zachrípnutým hlasom. Jej dali zasa prezývku Pilula. Starali sa o osem detí, osem hladných krkov. Boli to naozaj chudobní ľudia, ktorí žili zo dňa na deň, z chvíle na chvíľu.
Ale ako ku všetkým ľuďom dobrej vôle, tak aj k nim zavítali Vianoce. Neboli veru bohaté na darčeky, no deti potešil stromček, rozsvietený plamienkami sviečok. Stáli okolo toho zázračného trbletu a každé z nich si niečo predstavovalo. Dýchali jemnučko na stromček a plamienky vo vánku tancovali, krútili sa.
Vilkomt po vianočnom obrade nariadil deťom, aby išli po spievaní. To mali prejsť cez celú dedinu, pozastavovať sa u rodiny či známych a zaspievať im koledy. A veru aj tak spravili, aspoň sa zohrejeme, hovorili si. Nafučalo snehu, ale im sa ľahko kráčalo, veď išli spievať a spev robí zázraky. Pred dverami každého domu zanôtili:
Povedzte nám, pastuškovia,
čo ste videli,
keď ste sa tak
o polnoci všetci rozbehli?
Videli Dieťatko,
krásne Pacholiatko,
narodené v Betleme...
A potom ešte dodali: "Vinšujeme vám šťastlivé sviatky, aby ste boli zdraví a veselí ako v nebi anjeli!" Ľudia im dávali do košíka pečivo a ovocie, ba aj dajakú sladkosť pridali, ale tie podarúnky im dlho nevydržali, pretože hlad je hlad - deti naozaj tvorili celý kŕdlik. Až na vyšnom konci, kde mali ešte dve dobré tetky, sa konečne nasýtili, nuž čo-to ostalo aj v košíčku. Už sa chceli vrátiť domov, keď v diaľke zbadali rozsvietené okno. Rovno pod lesom. Neváhali, rozhodli sa, že aj tam potešia ľudí spevom. Ale už boli vysilené a vyzimené, nuž koledu skrátili a ostalo len: "Vinšujeme vám šťastlivé sviatky..." Čakali v mraze, ale nikto im neotváral, nikto sa neozýval. Dokonca zhaslo aj svetlo v obloku. A tak sa vracali domov a keďže dul severák, zohrievali sa spevom:
Sem, pastieri, pospiechajte,
čujte túto zvesť:
Zjavila sa v Betleheme
hviezda všetkých hviezd.
Panna počala, Panna nosila,
Panna krásne Nemluvniatko
na svet zrodila...
Na druhý deň sa dozvedeli, že chalúpka pod lesom, pri ktorej vinšovali, patrila cigánskej rodine. Tá bola ešte početnejšia ako ich a vraj aj chudobnejšia...
