História hovorí, že Lucia pochádzala zo Syrakúz a zomrela ako mučeníčka okolo roku 300. Vraj bola kresťanka a chceli jej nanútiť pohanského ženícha, ktorého očarili jej krásne oči. Natruc si ich vylúpla a poslala svojmu obdivovateľovi. Panna Mária ju teda odmenila ešte krajšími očami. Na Slovensku sa zas tradovalo, že bola najväčšia bosorka, pretože ju hodili do plameňov, no nezhorela, ale žila ďalej. V predvečer Lucie ľudia jedávali cesnak, robili si ním krížiky na telo, aby sa uchránili čarom. Najlepšie vraj pred nimi bol chránený ten, kto mal oblečenú košeľu utkanú z nití napradených medzi Luciou a Vianocami. Chrániť pred bosorkami, ale ich aj odhaľovať mal luciový stolček.
S jeho výrobou sa malo začať na Luciu a do Vianoc na ňom bolo treba každý deň niečo urobiť. Musel byť celý z dreva, bez jediného klinca či železnej svorky. Mal mať tri nohy. Ak ten, čo ho zhotovil, sedel na ňom na Štedrý deň pri bohoslužbách, videl všetky strigy pred i za oltárom. Každá mala pri sebe niečo, čo charakterizovalo ako škodí. Tá, čo odoberala kravám mlieko mala šechtár, iná batoh trávy či lopatu na chlieb. Aj napriek týmto stridžím poverám boli Lucie spestrením predvianočného času. Zväčša mladé ženy sa pozahaľovali do plachiet, zamúčili si tvár a ako nemé postavy chodili s husacím krídlom po domoch. Jedna symbolicky bielila steny, druhá vymetala kúty.
Obdobie od Lucie do Vianoc charakterizovalo nastavájuci rok. Každý deň predstavoval jeden mesiac. Podľa toho, aké v ten deň bolo počasie, malo byť aj v príslušnom mesiaci. Ak niekto dokázal sledovať zmeny počasia počas dňa, dalo sa usúdiť, aké bude v tej ktorej časti mesiaca.
