Ak mláďa na svet privedú, znamená to, že im ich chovateľ dokáže zabezpečiť a počína si správne.
Veterinár MVDr. Roman Droštin z Kysuckého Nového Mesta sa venuje chovu korytnačiek už 20 rokov. V roku 1985 choval korytnačky písmenkové, potom močiarne a v súčasnosti má chovnú skupinu suchozemských korytnačiek zelenkastých. Život korytnačiek zmapoval veľmi dôsledne, na strednej škole o nich robil odbornú prácu a venoval sa im intenzívne aj počas vysokoškolského štúdia. Prvú korytnačku, samca, si doviezol z Juhoslávie a má ju dodnes. Korytnačka zelenkastá sa dožíva 50 až 60 rokov, takže je možné, že mu chov bude spestrovať ešte niekoľko rokov.
"Každý chov musí byť oficiálne zaregistrovaný a prísne sledovaný. Korytnačky sú začipované, v zadnej nohe majú čip, ktorý zabezpečuje nezameniteľnosť zvieraťa. Každá z chovnej skupiny má svoj denník, kde sa o nej presne zapisujú všetky údaje a zmeny," hovorí R. Droštin, ktorý je jediným oficiálne zaregistrovaným chovateľom chovnej skupiny korytnačky zelenkastej v Žilinskom kraji. Mať chovnú skupinu znamená zameriavať sa nielen na chov, ale aj na jeho reprodukciu, teda privádzať na svet mláďatá. Za 20 rokov sa R. Droštinovi vyliahlo 30 mláďat. "Nie je to jednoduché, stále sa učím, pozorujem, skúšam. Za 20 rokov sa mi nepodarilo, aby sa z každého vajíčka vyliahlo mláďa, ak sa vyliahne polovica, je to úspech," pokračuje chovateľ.
Život korytnačiek začína na jar. Po zazimovaní, k tomu sa dostanene neskôr, sa začnú korytnačky hýbať, šuchotať a vtedy R. Droštin vie, že je čas vypustiť ich von. Záhradu má prispôsobenú tak, aby mu neušli, všetky chodníčky sú ohradené nízkym plôtikom. Aj keď korytnačka vyzerá komótne, je veľmi vrtká a dokáže byť aj rýchla. Keď je dobré počasie od apríla, mája sú korytnačky vonku a tam sú do konca októbra. Jedia ovocie, zeleninu. "Ja ich najčastejšie kŕmim púvavou, jablkom, mrkvou. Zviera by nemalo dostať každý deň tú istú stravu a raz do týždňa živočíšnu potravu, v tomto prípade sú to, napríklad, dážďovky." V tomto čase sa korytnačky pária. Zistilo sa, že na to potrebujú vyvýšené miesto. R. Droštinovi sa to potvrdilo. Potom, ako im ho v záhrade urobil, úspešnosť oplodnenia vajíčok bola oveľa vyššia. Dovtedy kládli korytnačky zväčša neoplodnené vajíčka. Zrejme od kopčeka závisí poloha, ktorá je pre oplodnenie najvýhodnejšia. Páreniu je napríklad prispôsobený aj pancier. Samičky ho majú zospodu rovný, samčekovia ohnutý, anatomicky prispôsobený tak, aby priľahli na samičkin chrbát. Zdá sa, že príroda nič nenechala na náhodu. Od párenia do vyliahnutia prejde približne 60 - 90 dní.
"Týždeň pred kladením vajíčiek korytnačky hrabú a ňuchajú, hľadajú vhodné miesto pre vajíčka. Zadnými nohami potom vyhrabú jamku, hlbokú asi 10 cm a znášajú do nej po dve tri vajíčka. Niekedy to stihnú aj dvakrát do roka. Potom ich vyberiem a dám do inkubátora, kde je terárium s pieskom a rašelinou akoby vo vodnom kúpeli, ktorý zohrievam. Jeho teplota je 28 stupňov a čím je vyššia, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa vyliahnu samice. Tridsaťtri stupňov je však už hraničná teplota," pokračuje Roman Droštin. Po vyliahnutí žijú mláďatá dva-tri roky v teráriu a žijú svojím životom. Dopoludnia sú aktívne, vyhrievajú sa pod svetlom, prijmú nejakú potravu a potom sa zahrabú. Život dospelých korytnačiek sa mení okolo októbra. Keď sa ochladí, nastáva čas hybernácie. Korytnačky sa kúpu, tri týždne pred zazimovaním neprijímajú stravu, aby sa vyprázdnili a ich telo počas spánku oddychovalo bez akýchkoľvek životných procesov. Od októbra do marca sú bez pohybu uložené v teráriu pri teplote 4 - 6 stupňov Celzia. Pri nižšej teplote by zmrzli, pri vyššej sa prebrali.
Aj keď sa zdá, že chovať korytnačky je jednoduché, opak je pravdou. Chovateľ musí dbať na vyváženú stravu, aby sa napríklad nedeformoval pancier, dodržiavať prísne podmienky pri ukladaní vajíčok pred vyliahnutím, viesť prísnu evidenciu chovu. Na všetko dohliadajú kompetentné úrady pravidelnými kontrolami.