Ráno vstal, aby nakŕmil hydinu. Bolo mu čudné, že matka nie je v kuchyni. "Ráno o takomto čase už prikladala do pece, no tentokrát jej nebolo, vysvetľuje. Zhruba o pol šiestej ráno išiel zistiť, čo s ňou je. Hneď zalarmoval sestru, ktorá býva asi kilometer od domu a robí matke opatrovateľku.
"Povedal som jej, že je zle, až volá záchranku".. Podľa jeho slov švagor Štefan čakal v Turzovke priamo pri sídle záchranky. Lekárovi a posádke sanitky chcel ukázať cestu, kadiaľ majú ísť. Dom, kde býva Štefan s matkou leží totiž na odľahlom mieste a po komunikácii sa tam autom prísť nedá. "Bol som prekvapený, keď som zistil, že nedoniesli nosidlá, pritom sestra povedala, že ide o ťažký stav. Lekár sa spýtal, koľko má matka rokov. Odpovedali sme, že 79, na čo on, že čo chceme. Je to vraj zlatý vek a máme jej dopriať pokojnú smrť. Potom dodal, až ju necháme doma na pozorovanie, v pondelok môžeme ísť za jej lekárom, ktorý vybaví miesto v nemocnici. Sestra ho požiadala, až jej aspoň pichne injekciu a spýtala sa, či mame nezmerá teplotu. Odpoveďou bola otázka, či ho doma nemáme. Potom sestrička, ktorá bola s ním, teplomer vytiahla a teplotu zmerala," rozhorčene opisuje Ján konanie lekára. Na dvore mal, ako hovorí, pristavený traktor. Chcel na ňom zviezť matku k sanitke. No lekár im to nedoporučoval. Potom zdravotníci odišli a oni zostali v rozpakoch. Chceli matke pomôcť a dostať ju do nemocnice čím skôr. A tak zavolali na pohotovosť.
"To už bolo úplne iné jednanie. Vodič bol veľmi ochotný, pomohol nám s prepravou i naložením matky do sanitky. Napokon sa nám ju predsa len podarilo dopraviť do nemocnice. Bolo to však až popoludní. Paradoxom je, že tam nám povedali, prečo sme neprišli skôr. Skonštatovali, že má zrazeninu krvi v mozgu a je po mozgovej príhode. Teraz leží v nemocnici, nerozpráva a jej stav je vážny," hovorí so smútkom v hlase. Nedá mu nespomenúť, že matka vychovala päť detí. Pracovala v poľnohospodárstve a neskôr v Slovenke.
Ovdovela a starala sa o ne sama. V posledných rokoch ju trápilo srdiečko, mala mäknutie kostí a problémy s krvou. Mesačne doplácala na lieky 1700 korún. Nikdy nebola na žiadnom liečení, v kúpeľoch. Aj preto deti správanie lekára k matke rozhorčilo. "Teraz keď potrebovala pomoc, povedia, že je stará a má dôstojne zomrieť. Ale my nechceme, aby umrela. Chceme, aby žila a mohla opäť rozprávať. Aspoň vidíte, ako môže človek na staré kolena dopadnúť," uzatvára kapitolu. Spolu so súrodencami podal na lekára trestné oznámenie. Keďže každá minca má dve strany, dali sme priestor vyjadriť sa aj dotyčnému lekárovi. Ten nám k celej záležitosti povedal: "Zavolali nás ako Rýchlu zdravotnícku pomoc k pacientke, ktorá má pravdepodobne mozgovú príhodu. Doviezli sme sa sanitkou na miesto, kde nám člen rodiny povedal, že pôjdeme ťažko prístupným horským terénom asi dvadsať minúť.
Keď sme prišli k pacientke, ležala v posteli, jej stav bol relatívne stabilizovaný. Nerozprávala, mala ochrnuté pravé končatiny. Po vyšetrení sme zistili, že ide o mozgovú príhodu. Pani bola pokojná, tlak mala stabilizovaný. Injekčne sme jej podali lieky. Vysvetlil som jej dcére, ako má postupovať pri ošetrovaní. Ponúkaný odvoz pacientky traktorom k sanitke som považoval vzhľadom k členitosti terénu za príliš rizikový. Informoval som dcéru, ktorá je jej opatrovateľkou, ako má mame podávať lieky. Zároveň som povedal, že pokiaľ by sa stav zhoršil, aby nás zavolala. Nemyslím si, že by som urobil niečo zlé"...
