O svojej práci skromne hovorí, že je to práca ako každá iná a mohol by ju robiť hocikto. Tento názor s ním nezdieľame, pretože ten, kto ju robí, musí mať nepochybne vzťah ku zvieratám a poznať zákonitosti prírody.
Presný názov jeho profesie je inseminačný technik. V Košiciach vyštudoval za veterinárneho lekára. "Je dobré, keď túto prácu robí veterinár, pretože môže u zvieraťa odhaliť mnohé ochorenia a hneď začať liečbu," uznáva napokon nepriamo, že by ju nemal robiť ktokoľvek. Jeho práca spočíva, jednoducho povedané, v pripúšťaní kráv. Nechceme vás zaťažovať odbornými termínmi, preto vám tento úkon R. Droštin priblíži veľmi zjednodušene. "Krava má 21 dňový cyklus. Oplodniť sa môže počas takzvanej ruje. Dá sa to ľahko odpozorovať. Dva tri dni pred rujou krava začne skákať po inej krave a chová sa ako býk. Po tomto období sa upokojí a začnú na ňu skákať iné kravy. Tá, po ktorej iné skáču, má teda ruju a je potrebné ju pripustiť. Rukavicou cez konečník uchopím krček maternice a druhou rukou pipetou zavediem spermie." Tie majú životnosť 22 - 40 hodín a musia sa cez maternicu dostať do vajcovodu, kde ich vajíčko čaká 6 hodín. Je to teda práca s takmer hodinovou presnosťou. Rečou čísel povedané - na to, aby 100 kráv ostalo teľných, musí pripustenie prebehnúť 160 krát.
Spermie sa nakupujú v a. s. Slovenské biologické služby a cena jednej inseminačnej dávky je od 200 do 500 korún. Sú zmrazené v tekutom dusíku pri -196 stupňoch Celzia. Vozia sa aj zo zahraničia a pri tejto možnosti konzervácie môže byť dotyčný býk už niekoľko rokov po smrti, no svoju genetickú stopu na tomto svete môže kedykoľvek zanechať. Paradoxné je, že kombinácia rôznych bilologických látok umožňuje len zmrazenie býčich spermií, u prasiat, oviec či koní to zatiaľ nejde. Tie si však poradia aj sami, veď, napríklad, jeden baran dokáže "obhospodáriť" až 40 oviec.
Krava by sa mala raz do roka oteliť. "Dĺžka gravidity trvá u kravy 285 dní. Keď sa otelí, 300 dní ju doja. Asi 60 dní od otelenia by sa mala znova pripustiť. Dva mesiace pred pôrodom sa prestáva dojiť, aby výživa išla nie do vemena, ale pre teľa," pokračuje R. Droštin. Na viacerých družstvách dolných Kysúc sa stará dovedna o 300 kráv a 100 jalovíc. Chodí aj k súkromným chovateľom, tých je však už z roka na rok menej. Sú to zväčša starí ľudia, ktorí by dobytok chovať chceli, pretože tak robili celý život a majú k nemu vzťah, no už sa oň nevládzu starať. A mladí na to nemajú čas. "Tri mesiace od pripustenia zisťujem, či je krava teľná. Vždy keď chytím roh maternice a cítim, že je zhrubnutý, pretože je tam zárodok, je to zvláštny pocit. Dotýkate sa vlastne nového, živého, ešte nenarodeného tvora," dodáva MVDr. Roman Droštin.
Ľudia, čo si myslia, že je jeho práca nevďačná alebo ju dokonca dehonestujú, nechápu zákonitosti prírody a kolobeh života. A je zbytočné im vysvetľovať, že je rovnako dôležitá ako ktorákoľvek iná.
