Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Detstvo v službe na gazdovstve bolelo

Kysuckú kamenistú pôdu zmáčali nielen dažde a topiace sa snehy, ale i slzy utrápených Kysučanov. Veľa bolesti a smútku im život uštedril, nadelil len málo pekného.

Z rozprávania tých, čo krutú ruku ruku osudu pocítili na vlastnej koži, si takýto život vieme len sotva predstaviť. Niektorí vlastne ani nemáme príležitosť, možno si ani nenájdeme čas popočúvať nesmelé spomienky starých ľudí, ktorí sa neraz cez slzy obzerajú späť. A našli by sme v nich toľko múdrosti! Takej obyčajnej, ľudskej, o ktorej netreba filozofovať. Takej, ktorá učí pokore a vážiť si každú skyvu chleba a nový deň.

Celý život na trati
Svoje o tom vie aj 82-ročný Ignác Priečko z Čierneho. Ešte skôr, ako sa vrátime do jeho detstva, kedy ako chlapec skúsil to, čo by máloktorý dospelý vydržal, priblížime si jeho život v dospelosti. Vyučil sa za strojného mechanika a inštalatéra. Na vojne bol vyše dvoch rokov v Maďarsku. Pozná ho dobre, aj po maďarsky sa naučil, ako sám vraví tak dobre, že predať by sa nedal. Po robotách v škodových závodoch v Dubnici nad Váhom začal v roku 1949 pracovať na železnici. Tridsaťsedem rokov jazdil na trati ako rušňovodič. Na parných, motorových i elektrických rušňoch. Jeho prvá cesta, ešte ako pomocníka, viedla z Vrútok do Košíc. Potom jazdil na osobných, zrýchlených i rýchlikových vlakoch zo Žiliny do Bohumína, Přerova, Košíc, Púchova, ale i z Čadce do Makova, Serafínova či Žiliny. Keď ostal na dôchodku, bývalo mu za robotou veľmi smutno. Aj sa mu o nej snívalo. Teraz si už zvykol. Býva v útulnej izbičke v Domove dôchodcov a sociálnych služieb v Čiernom. Delí sa o ňu so synom. Sedáva pri okne, lúšti krížovky, opravuje hodiny. Povedal nám aj o tom, že raz bude oddychovať pri svojich dvoch ženách. Pochoval prvú a po nej aj druhú. Obe ležia na cintoríne pri sebe. A on má miesto pri nich. Pri oboch.

Skryť Vypnúť reklamu

V cudzom svete
Doma ich bolo sedem. Otec bol cestár a mama sa doma starala o deti, dom. Ignác chodil do školy, rád sa učil. No prišiel čas, keď bolo treba ísť do služby. Zarobiť nejakú korunu, pomôcť rodičom. "Išli sme do služby aj s najstaršou sestrou. Ja som išiel do Čiech do Bukovca, ona na iné gazdovstvo. Mal som vtedy jedenásť rokov. Žili sme biedne, otec nemal robotu, bola kríza, doma nebolo čo jesť. A keď som odišiel, bolo doma o jeden hladný krk menej," začína svoje spomínanie na neutešené detstvo Ignác Priečko. Dostal sa na veľké gazdovstvo. "Gazda mal tri kone, dve kobyly, jedného žrebca, šesť kráv, štyri svine, štátneho býka a štátneho kanca. Štátni boli preto, lebo za nimi chodili ostatní gazdovia s kravami a sviňami, vtedy nebolo inseminátorov. Vstával som skoro ráno, aby som všetko stihol opatriť. Aby mal dobytok ustlané, aby kone boli učesané. Musel som nakŕmiťaj sliepky, psa. Koľkokrát, keď som psovi niesol zemiaky s mliekom a cestou k nemu ich pučil, polovicu som sám zjedol, lebo som sa nemal kedy ani najesť. Chodil som tam, v Čechách, aj do školy, lebo učiť som sa chcel. Učiteľka bola veľmi zhovievavá, vedela, že sluhovia prišli neraz neskôr, unavení." V gazdovom dome žil aj jeho syn s nevestou a dieťaťom, aj to musel malý Ignác v noci kolísať. A dobrého slova sa nedočkal. Len nadávok, pokrikov a krivých pohľadov. Nemal tam nikoho, kto by ho bol pohladil, kto by mal starosť, či si má čo obliecť, zjesť, alebo ho len tak pritúlil, veď bol ešte dieťa.

Skryť Vypnúť reklamu

Domov, za svojimi
Keď ako dieťa išiel do služby, nevedel, čo ho čaká. Dokonca sa aj tešil. Skoro však prišiel na to, že služba je preňho priveľké a ťažké sústo. A hoci večer býval unavený, keď líhal sám v malej komôrke, neraz dole detskou tvárou stiekol prúd sĺz. "Keď prišli Vianoce, bolo mi veľmi clivo. Už som to nevydržal a zutekal som domov. Pešo som cez Girovú išiel domov, brodil sa v snehu. Keď som vysilený prišiel domov, tam sa akurát zberali na polnočnú omšu. Dostal som horúčky a dlho som ležal v posteli. Hneď keď som vyzdravel, ma otec po Novom roku zobral a vyšikoval na kopec, aby som sa vrátil do služby. Videli sme, že pred nami tam išiel voz s koňmi, cesta teda bola prebrodená. Nechal ma samého, aby som sa ku gazdovi vrátil." Tam Ignáca čakalo ďalšie peklo. Nadávkam a kliatbam nebolo konca kraja. Uznal, že im pripravil zlé Vianoce, báli sa však nie o neho, ale o to, že by sa museli pred rodičmi zodpovedať, ak by sa mu niečo stalo. V tejto neznesiteľnej službe vydržal dva roky. Jedával zväčša zemiaky, mlieko, kapustu či pražbu - žitnú múku nahrubo pomletú s mliekom. Keď bolo treba, domáci mu oprali, no bolo to asi jediné, v čom mu poslúžili. Veď na službu tam bol on. Ťažko si predstaviť, že by sa dnes deti takto živili. Ťažko si predstaviť, že by to ich rodičia dopustili.

Skryť Vypnúť reklamu

Mince spomienok
V tejto neznesiteľnej službe vydržal Ignác dva roky. Potom išiel ku druhému gazdovi do Piesočného. "Tam mi bolo dobre. Lepšie sa o mňa starali, ani gazdovstvo nebolo také veľké. Gazda mal len páru kráv a koňa a s ním sám furmančil. No i tak bolo roboty dosť. Moja starosť bola aj to, aby pri šporáku nikdy nechýbala voda, drevo." Peniaze, čo Ignác zarobil, nikdy nevidel. U prvého gazdu mu dávali 15 korún za mesiac, u druhého 20. Otec vždy prišiel a výplatu vzal. Za peniaze, ktoré zarobil Ignác a jeho staršia sestra v službe, kúpil otec žarnov na mletie múky. Dovedna slúžil Ignác štyri roky. Potom prišiel otec za gazdom, aby sa zrovnali. Vzal Ignáca, lebo bolo treba, aby sa za niečo vyučil. Ignác so sestrou boli najstarší. Po nich už žiadny zo súrodencov do služby nešiel. "Boli to veru ťažké časy. Vždy keď sme sa so sestrou stretli a spomínali na ne, poplakali sme si," zahľadí sa do okna Ignác Priečko. Zdá sa, že mu zvlhnú oči. Možno vidí kdesi v diaľke, ako sa 13-ročné chlapča brodí po snehu, ako mu slzy primŕzajú na studené líca, keď uteká za mamou, za svojimi, do malej vykúrenej chalúpky.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  6. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  7. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  8. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  9. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  2. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  3. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. Aplikácia, kde z pohodlia domova zlikvidujete škodovú udalosť?
  6. Škola môže vyzerať aj inak!
  7. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  8. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  9. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  10. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 34 647
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 075
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 21 601
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 622
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 13 309
  6. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 939
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 035
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 438
  9. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 11 163
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 596
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

TECH RUBRIKA

Vychutnajte si rannú kávičku: Automatický kávovar SENCOR len za 279 eur

V spolupráci so spoločnosťou MP Comp., s.r.o., prevádzka FreshIT, COOP Jednota Tempo SUPERMARKET, sme pre vás pripravili TECH rubriku, v ktorej vám budeme predstavovať špičkové produkty.

Miloš Roman sa začína presadzovať v seniorskom hokeji.
Hľadaný Martin Čapanda.

Slavomír Bodis: "Bývanie je základná ľudská potreba."

Spoločnosť Istrofinal pôsobí na trhu s nehnuteľnosťami už 20 rokov. Vo svojich aktivitách kladie dôraz na trvalú udržateľnosť každého projektu. V súčasnosti ich majú rozpracovaných niekoľko.

Vizualizácia vstupu do Elektrární.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce.

Na štyroch miestach v Trenčíne budú testovať z auta. Odberné miesto je aj na futbalovom štadióne

Na celoplošné testovanie bude Trenčanom k dispozícii počas dvoch najbližších víkendov 50 odberných miest. Pozrite si, kde ich nájdete.

V Martine bude obyvateľov testovať 50 odberových tímov

Mesto Martin zverejnilo zoznam odberových miest.

Virológ Klempa: Najbližšie týždne budú pre nás veľmi ťažké

Boris Klempa tvrdí, že celoplošné testovanie je teoreticky skvelá vec. Treba však brať do úvahy všetky okolnosti či riziká.

Už ste čítali?