Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Detstvo v službe na gazdovstve bolelo

Kysuckú kamenistú pôdu zmáčali nielen dažde a topiace sa snehy, ale i slzy utrápených Kysučanov. Veľa bolesti a smútku im život uštedril, nadelil len málo pekného.

Z rozprávania tých, čo krutú ruku ruku osudu pocítili na vlastnej koži, si takýto život vieme len sotva predstaviť. Niektorí vlastne ani nemáme príležitosť, možno si ani nenájdeme čas popočúvať nesmelé spomienky starých ľudí, ktorí sa neraz cez slzy obzerajú späť. A našli by sme v nich toľko múdrosti! Takej obyčajnej, ľudskej, o ktorej netreba filozofovať. Takej, ktorá učí pokore a vážiť si každú skyvu chleba a nový deň.

Celý život na trati
Svoje o tom vie aj 82-ročný Ignác Priečko z Čierneho. Ešte skôr, ako sa vrátime do jeho detstva, kedy ako chlapec skúsil to, čo by máloktorý dospelý vydržal, priblížime si jeho život v dospelosti. Vyučil sa za strojného mechanika a inštalatéra. Na vojne bol vyše dvoch rokov v Maďarsku. Pozná ho dobre, aj po maďarsky sa naučil, ako sám vraví tak dobre, že predať by sa nedal. Po robotách v škodových závodoch v Dubnici nad Váhom začal v roku 1949 pracovať na železnici. Tridsaťsedem rokov jazdil na trati ako rušňovodič. Na parných, motorových i elektrických rušňoch. Jeho prvá cesta, ešte ako pomocníka, viedla z Vrútok do Košíc. Potom jazdil na osobných, zrýchlených i rýchlikových vlakoch zo Žiliny do Bohumína, Přerova, Košíc, Púchova, ale i z Čadce do Makova, Serafínova či Žiliny. Keď ostal na dôchodku, bývalo mu za robotou veľmi smutno. Aj sa mu o nej snívalo. Teraz si už zvykol. Býva v útulnej izbičke v Domove dôchodcov a sociálnych služieb v Čiernom. Delí sa o ňu so synom. Sedáva pri okne, lúšti krížovky, opravuje hodiny. Povedal nám aj o tom, že raz bude oddychovať pri svojich dvoch ženách. Pochoval prvú a po nej aj druhú. Obe ležia na cintoríne pri sebe. A on má miesto pri nich. Pri oboch.

Skryť Vypnúť reklamu

V cudzom svete
Doma ich bolo sedem. Otec bol cestár a mama sa doma starala o deti, dom. Ignác chodil do školy, rád sa učil. No prišiel čas, keď bolo treba ísť do služby. Zarobiť nejakú korunu, pomôcť rodičom. "Išli sme do služby aj s najstaršou sestrou. Ja som išiel do Čiech do Bukovca, ona na iné gazdovstvo. Mal som vtedy jedenásť rokov. Žili sme biedne, otec nemal robotu, bola kríza, doma nebolo čo jesť. A keď som odišiel, bolo doma o jeden hladný krk menej," začína svoje spomínanie na neutešené detstvo Ignác Priečko. Dostal sa na veľké gazdovstvo. "Gazda mal tri kone, dve kobyly, jedného žrebca, šesť kráv, štyri svine, štátneho býka a štátneho kanca. Štátni boli preto, lebo za nimi chodili ostatní gazdovia s kravami a sviňami, vtedy nebolo inseminátorov. Vstával som skoro ráno, aby som všetko stihol opatriť. Aby mal dobytok ustlané, aby kone boli učesané. Musel som nakŕmiťaj sliepky, psa. Koľkokrát, keď som psovi niesol zemiaky s mliekom a cestou k nemu ich pučil, polovicu som sám zjedol, lebo som sa nemal kedy ani najesť. Chodil som tam, v Čechách, aj do školy, lebo učiť som sa chcel. Učiteľka bola veľmi zhovievavá, vedela, že sluhovia prišli neraz neskôr, unavení." V gazdovom dome žil aj jeho syn s nevestou a dieťaťom, aj to musel malý Ignác v noci kolísať. A dobrého slova sa nedočkal. Len nadávok, pokrikov a krivých pohľadov. Nemal tam nikoho, kto by ho bol pohladil, kto by mal starosť, či si má čo obliecť, zjesť, alebo ho len tak pritúlil, veď bol ešte dieťa.

Skryť Vypnúť reklamu

Domov, za svojimi
Keď ako dieťa išiel do služby, nevedel, čo ho čaká. Dokonca sa aj tešil. Skoro však prišiel na to, že služba je preňho priveľké a ťažké sústo. A hoci večer býval unavený, keď líhal sám v malej komôrke, neraz dole detskou tvárou stiekol prúd sĺz. "Keď prišli Vianoce, bolo mi veľmi clivo. Už som to nevydržal a zutekal som domov. Pešo som cez Girovú išiel domov, brodil sa v snehu. Keď som vysilený prišiel domov, tam sa akurát zberali na polnočnú omšu. Dostal som horúčky a dlho som ležal v posteli. Hneď keď som vyzdravel, ma otec po Novom roku zobral a vyšikoval na kopec, aby som sa vrátil do služby. Videli sme, že pred nami tam išiel voz s koňmi, cesta teda bola prebrodená. Nechal ma samého, aby som sa ku gazdovi vrátil." Tam Ignáca čakalo ďalšie peklo. Nadávkam a kliatbam nebolo konca kraja. Uznal, že im pripravil zlé Vianoce, báli sa však nie o neho, ale o to, že by sa museli pred rodičmi zodpovedať, ak by sa mu niečo stalo. V tejto neznesiteľnej službe vydržal dva roky. Jedával zväčša zemiaky, mlieko, kapustu či pražbu - žitnú múku nahrubo pomletú s mliekom. Keď bolo treba, domáci mu oprali, no bolo to asi jediné, v čom mu poslúžili. Veď na službu tam bol on. Ťažko si predstaviť, že by sa dnes deti takto živili. Ťažko si predstaviť, že by to ich rodičia dopustili.

Skryť Vypnúť reklamu

Mince spomienok
V tejto neznesiteľnej službe vydržal Ignác dva roky. Potom išiel ku druhému gazdovi do Piesočného. "Tam mi bolo dobre. Lepšie sa o mňa starali, ani gazdovstvo nebolo také veľké. Gazda mal len páru kráv a koňa a s ním sám furmančil. No i tak bolo roboty dosť. Moja starosť bola aj to, aby pri šporáku nikdy nechýbala voda, drevo." Peniaze, čo Ignác zarobil, nikdy nevidel. U prvého gazdu mu dávali 15 korún za mesiac, u druhého 20. Otec vždy prišiel a výplatu vzal. Za peniaze, ktoré zarobil Ignác a jeho staršia sestra v službe, kúpil otec žarnov na mletie múky. Dovedna slúžil Ignác štyri roky. Potom prišiel otec za gazdom, aby sa zrovnali. Vzal Ignáca, lebo bolo treba, aby sa za niečo vyučil. Ignác so sestrou boli najstarší. Po nich už žiadny zo súrodencov do služby nešiel. "Boli to veru ťažké časy. Vždy keď sme sa so sestrou stretli a spomínali na ne, poplakali sme si," zahľadí sa do okna Ignác Priečko. Zdá sa, že mu zvlhnú oči. Možno vidí kdesi v diaľke, ako sa 13-ročné chlapča brodí po snehu, ako mu slzy primŕzajú na studené líca, keď uteká za mamou, za svojimi, do malej vykúrenej chalúpky.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hygge ako životný štýl
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  2. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  3. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  4. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  5. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Budovanie zelenej značky
  9. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  10. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 21 013
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 20 591
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 981
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 639
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 269
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 987
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 506
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 369
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 244
  10. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020 6 854
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

15 h
Turnaj vo Vysokej nad Kysucou v roku 2015. Zľava Miroslav Petrák ml., Jakub Kolesnáč, Krenželák a Miroslav Petrák st.

Pred svojím prvým zápasom zahviezdil.

18 h
Spoločné foto po testovaní v Kysuckom Novom Meste.

Primátor Marián Mihalda nerozumie, odkiaľ sa berú percentá pozitívnych.

23 h
Jozef Mozol, poradca ministra dopravy SR.

Jeho prvé kroky viedli na stretnutie so zástupcami dolných Kysúc. Zdôrazňuje však, že k dispozícii je celému regiónu.

24 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

18 h

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

15 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Už ste čítali?