Paripa ho na koči priviezla až pred fontánu, kde pokrstil svoju novú knižku rozprávok - Kysucké rozprávky 2. Fanfárista Ľubomír ich spolu s rozprávačkou Katkou a húfom detí privítali - rozprávkara Antona Pajonka, jeho ctihodnú ženu Bohuslavu, ilustrátora knižky Stanislava Lajdu i krstného otca, tiež rozprávkara a podrichtára, Jozefa Marca. Kým rozprávačka Katka aj deti čítali úryvky z rozprávkovej knižky, ostatní si mohli kresliť alebo sa povoziť na koči ťahanom dvoma tátošmi. A tie sa veru počas celého krstu nezastavili. Knižku, ktorá je voľným pokračovaním Kysuckých rozprávok, pokrstili, ako inak živou vodou z fontány, pretože práve tá v rozprávkach lieči a oživuje.
Slávnosť sa konala v piatok 21. 10. 2005 preto, lebo práve v piatok rozprávky ožívajú. Táto knižka skončila tam, kde patrí, v rukách detského čitateľa. A prečo sa rozprávkar Anton vrhol s vervou práve do písania rozprávok: "Rozprával som a vymýšľal ich dlhé roky pre svoje deti. Sú potrebné, aby deti nezabudli, že existuje dobro a zlo a verili, že dobro vždy zvíťazí." Napokon sa jeho sprievod odobral z detskej spoločnosti. Ktovie, možno na stretnutie s pani Fantáziou, aby spolu zosnovali ďalšie tajomné, veselé, smutné i poučné príbehy pre tých, ktorí ich chcú načúvať.
