Manželia z Kysúc sa vybrali do sveta zbierať skúsenosti

Jednou z provincií Kanady je Britská Kolumbia, ktorá sa rozprestiera na západnom pobreží krajiny, pri Pacific Ocean, na úpätí pobrežných hôr.


Blízko najväčšieho mesta tejto provincie, Vancouveru, ktorý je známy vysokou životnou úrovňou a svojou krásou, leží mesto Nanaimo. Práve tam sa vybrali naši rodáci Rado Koreň s manželkou Luciou z Kysuckého Nového Mesta na dočasný pobyt zbierať svoje životné skúsenosti. Prostredníctvom e-mailu sa s nami podelili o nové poznatky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo ste sa rozhodli práve pre Kanadu ?
Kanada sa nám zdala najprístupnejšia zo všetkých krajín, nad ktorými sme uvažovali. Rozhodujúca pre nás bola skutočnosť, že v tejto krajine je pre cudzincov výhodná imigračná politika a získať pracovné povolenie nie je obtiažne. V Kanade žije aj naša rodina, dvaja moji bratranci sa tu už narodili, a tak sme vedeli, že v prvých dňoch nášho pobytu budeme mať v rodine oporu.

SkryťVypnúť reklamu

Je rozdiel v mentalite našich krajanov a ľudí v Kanade ?
V meste Nanaimo, kde žijeme my, je rozdiel v mentalite viditeľný. Prvý dojem z Kanaďanov bol veľmi dobrý. Obaja sme boli prekvapení, akí sú milí, príjemní a zhovorčiví. Kanaďanom nerobí problém prihovoriť sa neznámemu človeku a neskôr sme zistili, že takáto konverzácia patrí tak trochu k spoločenskej etikete. Na prechádzkach sa ľudia často zdravia, pritom sa nemusia poznať. Myslíme si, že toto uvoľnené správanie vyplýva z ich spôsobu života. Menej sa náhlia, viac relaxujú. Na druhej strane si však veľmi bránia svoje súkromie a pri nezáväznom rozhovore sa len ťažko od nich dočkáte bližších informácií o ich živote. Nám sa to občas zdá až prehnané, ale zrejme majú na to svoje dôvody, najmä čo sa týka krádeží identity a podobne. Veľmi príjemne nás prekvapil fakt, že je tu takmer úplná absencia závisti. Zaskočila nás tiež ich "záľuba" v sťahovaní. Domy nemajú pre nich takú citovú hodnotu ako pre ľudí na Slovensku a veľmi často sa menia svoje bydlisko. Priemerný občan sa tu sťahuje šesťkrát za život, väčšinou aj viac.

SkryťVypnúť reklamu

Ako je to s možnosťou zamestnať sa ?
Nájsť prácu nie je až taký problém. Každý z cudzincov je však na začiatku prinútený vziať akúkoľvek pomocnú prácu aj za minimálnu mzdu. Rozdiel medzi našou krajinou a Kanadou je však v tom, že ľudia z takéhoto príjmu nemajú najmenší problém vyžiť a môžu si omnoho viac dopriať. Pri hľadaní práce musí záujemca absolvovať minimálne jedno "interview" a tiež je tu preferovaný systém referencií. Bolo pre nás prekvapujúce, akú veľkú váhu majú pre budúceho zamestnávateľa písomné odporúčania od bývalých zamestnávateľov, priateľov, či dokonca kňazov. Každý, kto naozaj chce pracovať, prácu ľahko získa a keď je výkonný, má aj možnosť ďalšieho postupu. Veľa záleží aj na regióne, skúsenostiach a najmä na vzdelaní.
Môžete spomenúť vaše skúsenosti zo sociálnej a zdravotnej oblasti krajiny?
Na slovenské pomery tu sociálna a zdravotná politika funguje úplne ináč. Zdravotnú poistku si platí každý sám, niektorí solventní zamestnávatelia preplácajú pracovníkom 50%. Zo zdravotnej poistky je hradené len základné ošetrenie u lekára, príp. špecialistu, za všetky ostatné zdravotné služby ako zubár, očný lekár, prevoz sanitkou a samozrejme za všetky lieky sa platí zvlášť. Na Slovensku sú zdravotné náklady obyvateľa oproti tunajším pomerom takmer zadarmo. Problém je však zasa vo výške príjmov. Prekvapil nás tiež systém materskej dovolenky, ktorá tu trvá len jeden rok, a pokiaľ chce žena nastúpiť s druhým dieťaťom na ďalšiu ročnú materskú dovolenku, musí medzi nimi odpracovať aspoň 600 hodín. Čo sa týka dôchodkového zabezpečenia, ľudia sú zvyknutí, že na dôchodok si musia našetriť sami, pretože štát im prispieva len symbolickou čiastkou. Celý systém sociálnej oblasti je prehľadný a dôkladne zabezpečený proti zneužitiu.

SkryťVypnúť reklamu

Aká je príroda v meste i v okolí a aký vzťah majú obyvatelia k životnému prostrediu?
Bývame pri mori, čo dáva nášmu životu úplne iný ráz, na aký sme boli zvyknutí. Je tu aj veľmi veľa jazier, tam kde bývame sú hneď dve, z každej strany domu. Kanada je obrovská krajina a veľmi rôznorodá. Ostrov Vancouer Island, na ktorom sa Nanaimo nachádza, je rastlinstvom podobný slovenskému. Je tu však podstatne viac vlhkosti, a tak sa tu darí aj pre nás neznámym vlhkomilným rastlinkám. Mnoho milých zážitkov máme so zvieratami. Zajace sa tu premávajú hocikde, hopkajú si po trávnikoch uprostred mesta a nikto si ich nevšíma. Pri mori je les, kde v skupinkách žijú srnky. Už nás neprekvapuje, keď ich na prechádzke popri mori vidíme ležať na trávnikoch aj v 20-30 členných čriedach. Tunajší ľudia ich však nemajú moc radi, lebo ich považujú za nepriateľov svojich záhrad. Ale neubližujú im a nechávajú ich pokojne žiť. Do voľnej prírody tu ľudia nezvyknú chodiť. Stačia im veľké parky, ktoré sú krásne upravené. Sú zvyknutí na konzumný spôsob života, nechodia zbierať huby ako u nás, a aj v tomto smere sa spoliehajú na obchody. Ísť do lesa je pomerne hazard. Okrem medveďov, ktoré sa vyberajú k riekam, keď sa sťahujú lososy, tu môžete stretnúť "cougar", dravca podobného pume, ktorý zákerne napadne hoci aj človeka. Ak sa niektorí odvážlivci predsa len vyberú na túru do lesa, zvyknú ich vopred zastrašiť silným hlukom. Mesto je veľmi čisté a je samozrejmosťou pri prechádzke so psom mať sáčky a psie "nečistoty" hádzať do koša. V krajine sú veľké obmedzenia v pití alkoholu a to sa prejavuje aj na životnom prostredí. Ničenie lavičiek, grilov a prírodných posedení tu je naozaj len veľmi výnimočné.
Čo možnosti na využitie voľného času v meste Nanaino?
Okrem parkov majú obyvatelia k dispozícií veľa kín, divadiel, plavární a športových centier vrátane klzísk, dráh pre bicykle, skateboardy, sú tu veľké volejbalové a golfové ihriská a možnosti pre športové vyžitie sú veľmi bohaté a pestré. Človek sa takmer nemá kedy nudiť. Na druhej strane je tu veľmi málo diskoték a barov, len zopár v centre mesta, v ktorých je obľúbené karaoke. Čo sa týka spoločenského života, ľudia sú oveľa menej aktívni, starší ľudia väčšinou žijú iba v rámci rodiny a posedenie s kamarátmi pri pive tu tiež nie je moc obľúbené. Spoločenských udalostí je tu síce dosť, konajú sa však väčšinou v rámci komunity a zúčastňujú sa na nich celé rodiny.

Zaujímajú sa kanadskí obyvatelia o politickú situáciu krajiny a snažia sa ju ovplyvňovať?
Nie globálne, asi aj vzhľadom k tomu, že Kanada je obrovská krajina. Záujem prejavujú skôr lokálne, na úrovni mesta. Ak sa im niečo nepáči, nemajú problém vyjsť do ulíc s transparentom a protestovať hoci aj proti likvidácii nejakej mestskej budovy. Politiku tu neberú až tak vážne a málokedy sa rozprávajú o politikoch alebo politickej orientácií. Asi majú menej dôvodov na nespokojnosť.
Zvýšila sa odchodom do Kanady vaša životná úroveň?
Určite áno, ale nie na úkor práce. Nikto tu nedostane nič zadarmo, každý, kto pracuje, však má možnosť dobre sa zabezpečiť. Strava, energie, autá a benzín sú tu veľmi lacné. Drahé je bývanie, no je veľa možností riešiť ho formou prenájmov a hypotekárnych úverov, ktoré sú tu veľmi bežné a nie je problém ich získať. Životná úroveň je tu podstatne vyššia, ľudia nemajú problém zaplatiť účty a dopriať si pohodlný život.
Ako je to s dopravou ?
Využívajú sa hlavne osobné automobily, ktoré vlastní snáď každý. Zaujímavosťou je, že jazdiť môžu už mladí ľudia od 16 rokov, pokiaľ sú v sprievode rodiča, a že na križovatke má prednosť vodič, ktorý prišiel skôr. Vlak chodí len sporadicky, lebo nie je záujem o jeho využitie. Autobusová doprava je prepracovaná a na dobrej úrovni, cestujúci nechodia na hlavnú zastávku, autobus ich pozbiera aj po tých najmenších uličkách a zoberie ľudí takmer od domu.
Čo vás po príchode do vášho nového pôsobiska najviac zaujalo alebo zaskočilo?
Platenie ročných daní z príjmov, daňové priznanie musí totiž odovzdať každý občan. A veľmi príjemne nás zaskočilo stretnutie s jednou rodinou z Považskej Bystrice, ktorá tu žije už od roku 1968 a dodnes uctieva a žije slovenskými tradíciami. Na stretnutí nechýbali ich vlastnoručne vyrobené slovenské klobásky a slivovica, ktorými nás pohostili.

Autor: Mária Ďuranová

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Kysuce

Komerčné články

  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  2. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  3. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  4. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  5. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  6. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  7. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  8. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  1. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  2. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  3. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné?
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  5. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  6. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  7. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  8. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 8 820
  2. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 4 771
  3. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 3 962
  4. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 3 672
  5. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné? 3 403
  6. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 2 796
  7. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko 2 315
  8. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 2 150
  1. Jozef Stasík: Ak demokracia nedokáže zabezpečiť ľuďom dôstojný život, zákonite prehrá
  2. Pavol Burda: Neutralita, ako ekvivalent pozývacieho listu
  3. Elena Antalová: Pamodaj šťastia, lavička
  4. Anna Miľanová: Moje kompozície z jarnej prechádzky...
  5. Adam Mokráň: Civilizovaní barbari
  6. Adriana Mahdalová: Bol raz jeden bohatý človek, ktorý pred chudobou zatváral oči
  7. Martin Kresák: Meniče, ktoré nespolupracujú. Ako môžu solárne elektrárne zrútiť celú sieť? A ako sa to dá riešiť?
  8. Jozef Černek: Prečo si 5. júla pripomíname dvoch bratov zo Solúna? A čo to má spoločné s našou dnešnou Európou?
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 26 967
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 19 219
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 18 114
  4. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov 10 598
  5. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev 7 466
  6. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 6 338
  7. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 5 039
  8. Ján Valchár: Poslušne hlásim, som doma! 4 465
  1. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej.
  2. Věra Tepličková: Východná alebo Keď má orientácia na všetky štyri svetové strany trhliny
  3. Marcel Rebro: Nad Kyjivom znovu tma: keď rakety vyvracajú slovenské lži
  4. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  5. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  6. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  7. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  8. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Jozef Stasík: Ak demokracia nedokáže zabezpečiť ľuďom dôstojný život, zákonite prehrá
  2. Pavol Burda: Neutralita, ako ekvivalent pozývacieho listu
  3. Elena Antalová: Pamodaj šťastia, lavička
  4. Anna Miľanová: Moje kompozície z jarnej prechádzky...
  5. Adam Mokráň: Civilizovaní barbari
  6. Adriana Mahdalová: Bol raz jeden bohatý človek, ktorý pred chudobou zatváral oči
  7. Martin Kresák: Meniče, ktoré nespolupracujú. Ako môžu solárne elektrárne zrútiť celú sieť? A ako sa to dá riešiť?
  8. Jozef Černek: Prečo si 5. júla pripomíname dvoch bratov zo Solúna? A čo to má spoločné s našou dnešnou Európou?
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 26 967
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 19 219
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 18 114
  4. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov 10 598
  5. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev 7 466
  6. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 6 338
  7. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 5 039
  8. Ján Valchár: Poslušne hlásim, som doma! 4 465
  1. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej.
  2. Věra Tepličková: Východná alebo Keď má orientácia na všetky štyri svetové strany trhliny
  3. Marcel Rebro: Nad Kyjivom znovu tma: keď rakety vyvracajú slovenské lži
  4. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  5. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  6. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  7. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  8. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu