Vedenie niektorých materských a dvoch základných škôl prijalo pozvanie Mestského kultúrno-športového strediska v Kysuckom Novom Meste na rozprávkové predstavenie "O lenivom Kubkovi" v podaní Strážanovho bábkového divadla z Bratislavy. Drevené postavičky, ktoré ožívajú v rukách manželov Strážanovcov, sú staré niekoľko desaťročí a sú veľmi obľúbené. Divadelnú čarovnú atmosféru dotvárajú hlasy rozprávkových hrdinov, ktoré nahovorili známi slovenskí herci Eva Krížiková, Ján Króner, Michal Dočolomanský, Zuzana Tlučková a mnohí ďalší. Nie nadarmo sa hovorí, že staré slovenské rozprávky Strážanovho divadla s témou "dobra a zla" pripomínajú pekné rozprávky, ktoré sme ako deti milovali i my, dnes už dospelí, a ktoré sa v dnešných časoch z televíznych obrazoviek čoraz viac vytrácajú.
Iste dáte za pravdu, že väčšina z nich sa nedá porovnať s mnohými dnešnými nezmyselnými rozprávkami, ktoré deťom nemajú čo dobré odovzdať, a slúžia iba na bezduché vypĺňanie ich voľného času. Spomienka na čaro divadelnej sály, kde ožívajú rozprávkoví hrdinovia sa im však zaryje do srdiečka na mnohé roky. Pod vedením svojich učiteliek sa v divadle tiež učia aj kultúrnemu správaniu a vnímajú nielen dej na javisku, ale i atmosféru divadelnej sály. Je veľká škoda, že v našom meste je taký malý záujem o predstavenia nielen detské, ale aj pre dospelú verejnosť. Divadielka pre deti zabezpečovalo kultúrne stredisko 3 - 4x počas školského roka. Teraz má problém naplniť sálu na jedno predstavenie, pričom príjem z takéhoto podujatia nikdy nebol rozhodujúci. Cieľom kultúrneho strediska je v prvom rade obohatiť deti o kultúrny zážitok a snáď o tom svedčí aj symbolická cena vstupenky pre jedno dieťa vo výške 20,-Sk.
Vedenie mnohých materských i základných škôl odmieta ponúknuté detské predstavenia v dome kultúry aj za toto vstupné a mnohokrát využije radšej služby kúzelníka - živnostníka za vyššiu sumu, ktorú vyberú od rodičov detí, lebo "umelec" s vidinou zárobku je ochotný ponechať časť hotovosti škole na jej činnosť. Za dohodnutý finančný obnos ako tak pobaví deti v telocvični, na chodbe alebo v triede, ktorá nemá s kultúrou a kultúrnym zážitkom nič spoločné, ale vedenie školy aj účinkujúci sú spokojní. Nejde o žiadne veľké peniaze a škola by sa bez takéhoto prilepšenia určite zaobišla. Za zamyslenie stojí, či spokojné sú aj deti a ich rodičia, pretože divadelný zážitok v kultúrnom zariadení im to nikdy nevynahradí a určite v nich nezanechá také spomienky a nevybuduje ten správny postoj k divadlu a kultúre, k akému by sme ich mali spoločne s učiteľmi viesť. Zamyslia sa riaditelia niektorých školských zariadení?
