Ak sa niekomu bude zdať, že niektorý z nich už počul, určite je to pravda. Príbehy sa stáročia dedili z pokolenia na pokolenie, a preto keď stretne Povinčan Hlavičiara, tak si možno povedia rovnaký príbeh," hovorí o svojej knižke Zázraky pod Kykulou spisovateľ Ladislav Hrubý. Útle dielko, rozmermi pripomínajúce modlitebnú knižku, vyšlo v týchto dňoch a je poďakovaním všetkým protagonistom príbehov, s ktorými sa autor v živote stretol. "Je to vďaka za to, čo som s nimi prežil, že mali vo mňa dôveru a neraz mi v najťažších chvíľach pomohli. Je tiež vďakou mojim rodičom za všetko, čo pre mňa a mojich súrodencov urobili, ale i priateľom, ktorí ma podporujú a ktorí prispeli k tomu, aby knižka uzrela svetlo sveta," vyznáva sa Ladislav Hrubý.
Knihu napísal tak, aby si ju mohol prečítať ktokoľvek, pre koho niečo znamená slovo. Všetko ostatné je totiž podľa autora Zázrakov pod Kykulou len teperenie sa za mamonom. Dielo je popretkávané zážitkami kysuckého človeka, ktorého L. Hrubý vidí predovšetkým ako tvora úprimného, tým aj ľahko zneužiteľného, otvoreného, ale aj prefíkaného či závistlivého. Takého, akého ho Ladislav Hrubý poznal na svojej kľukatej životnej púti. No len duša vnímavá ho dokáže opísať tak výstižne ako on a mať ho rád aj napriek tomu, že ho dokonale pozná.
