Bola medzi nimi aj Chránená krajinná oblasť (CHKO) Kysuce. Vtedy sme o vyjadrenie požiadali riaditeľa Správy CHKO Jána Korňana. Podľa jeho slov sa návrh týkal oblastí Makova, Novej Bystrice a Oščadnice. Námietky mala správa voči výstavbe lanovky a zjazdovky na Makove, individuálnej chatovej výstavbe v oblasti Bútorky a výstavbe sedačkovej lanovky v Oščadnici.
Správa CHKO Kysuce vypracovala stanovisko k spomínanému návrhu rezortu hospodárstva, nazvaného Systémové opatrenia na riešenie obmedzenia rozvoja podnikateľského prostredia a cestovného ruchu (CR) z pohľadu ochrany životného prostredia. Uvádza sa v ňom: "Dôvodom vyhlásenia CHKO Kysuce je ochrana druhovej rozmanitosti a ekologickej stability územia s charakteristickým vzhľadom krajiny, so špecifickými formami historického osídlenia. Územie má taktiež vodohospodársky a zdravotno - rekreačný význam. Lokality navrhované pre rozvoj CR sa nachádzajú na území s II. stupňom ochrany. Jeho znižovanie z dôvodu rekreačného využitia územia nie je nevyhnutné, pri rešpektovaní pripomienok ochrany prírody je možné zosúladiť tieto záujmy aj v II. stupni ochrany. Prípadne je možné riešiť rekreačné aktivity vyhradením priestorov (rekreačných areálov) zo zákazov činnosti v zmysle zákona. Vyčlenenie zastavanej časti obce do I. stupňa ochrany nesúvisí s rozvojom cestovného ruchu v CHKO Kysuce. Strediská CR sú umiestnené prevažne v extravilánoch obcí, mimo kompaktne urbanizovaných centier v údoliach, zasahujú do hrebeňových polôh pohorí, kde sú situované lyžiarske svahy a príslušné zariadenia."
Ako MY Kysucké noviny informoval riaditeľ Správy CHKO Kysuce Ján Korňan, uvedené závery budú prerokovávané na úrovni ministerstva životného prostredia a ministerstva hospodárstva. Po ich akceptácii by ich investori mali realizovať v súlade so stavebným zákonom, zákonom o ochrane prírody a ďalšími predpismi. Je dôležité, aby uvedené zámery boli prerokované so Správou CHKO Kysuce v štádiu prípravy projektových dokumentácií. Len tak sa dá predísť mnohým nedostatkom a vyriešiť problémové veci z pohľadu zákona o ochrane prírody hneď na začiatku. "Najväčších chýb sa dopúšťajú investori tým, že si najskôr kúpia pozemky, spracujú projektovú dokumentáciu, dajú si spracovať hodnotenie vplyvov stavieb na životné prostredie (EIA) a potom pošlú stanovisko na úrad, pre ktorý vypracovávame odborné stanoviská. Kúpa pozemkov, zabezpečenie príslušnej dokumentácie stoja investora státisíce korún. Niekedy sa stáva, že uvedené aktivity nie je možné z titulu ochrany prírody na takýchto pozemkoch realizovať. Vtedy nastávajú problémy, kedy sa začínajú využívať "tlaky" najrôznejšieho druhu na dosiahnutie cieľov," dodáva J. Korňan.
