Po areáli sa pohybujú ľudia na vozíčkoch, s protézami, barlami, francúzskymi palicami. V týchto dňoch sa tam "kuríruje" aj Radko Kučerík z Čadce, ktorý prišiel pred rokom pri nehode o značnú časť dolných končatín. Ošetrujúci lekár MUDr. Daniel Andel nám povedal, že Radka čakajú v Kováčovej celodenné procedúry, v prvom rade mu ošetria drobné rany, ktoré mu vznikli na jednom z kýpťov. Stalo sa tak preto, že Radko poctivo cvičil na provoprotézach. Je potrebné najskôr dohojiť ranu a potom môže začať opäť cvičiť. Po dvojmesačnom pobyte sa vráti domov síce s bývalými protézami, no po tom, ako mu poisťovňa schváli nový pár protéz, príde späť a z Kováčovej odíde už s takými, ktoré mu budú "sedieť". Odborník MUDr. Andel nám vysvetľuje, že skúšobné protézy má pacient kvôli tomu, že kýpeť si na protézu musí zvyknúť, jeho tvar sa totiž mení, postupne ubúda svaloviny. V Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej je pacientom k dispozícii 210 lôžok.
Radko je ubytovaný na piatom poschodí, kde sú rovnako ako na 4. poschodí pacienti bez niektorej z končatín. "Je mi tu veľmi dobre. Lekári aj sestričky sú super. Našiel som si tu aj nových kamarátov," hovorí Radko, ktorý je očividne šťastný, že prišiel, obrazne povedané, medzi "ľudí". Na izbu mu dokonca prišla aj dámska návšteva. Na otázku, či si už stihol nájsť "frajerku", záporne krúti hlavou. Dozvedáme sa zaujímavú vec. Jeho sedemnásťročná návštevníčka sa volá Barborka Majáková a býva v Krásne nad Kysucou. V čase, keď mal Radko úraz, stala sa obeťou dopravnej nehody. Išla podvečer s bratom z chaty a narazil do nej opitý vodič Škodovky. Spôsobil jej veľmi ťažké zranenia. Spomína, že bola celá dolámaná, dokonca mala rozdrvenú panvu. Potom, ako ju priviezli z Bratislavy, dostala sa na JIS-ku v čadčianskej nemocnici, kde ležal aj Radko. Ďalšie náhoda chcela, že sa minulý rok v septembri stretli na liečení v Kováčovej. A vtedy zistili, že sú vlastne rodina. Bratranec a sesternica. Barborka je vďačná lekárom traumatologického oddelenia čadčianskej nemocnice za ich odbornosť. A Kováčovú považuje za miesto, kde naozaj dokážu dať človeka "dokopy". Veď ako hovorí, vyzeralo to tak, že nehodu neprežije.
V tomto zariadení si človek naozaj uvedomí, ako sa človeku dokáže zmeniť v priebehu chvíle celý život a priority. Pacienti, ktorí odtiaľto odchádzajú, si navždy uchovajú v pamäti nielen spomienky na priateľov, ktorých si tu našli, no najmä na lekárov a sestričky, ktorí sa im tu snažia pomôcť opäť nájsť vieru, že život ešte nekončí. Ktorí dokážu pomôcť nielen telu, ale častokrát aj duši.
