Jej prácu veru nemôže robiť hocikto. Pani Heglasová je opatrovateľkou. Už osem rokov robí pre cudzích to, čo mnohí nedokážu robiť pre vlastných.
"Predtým som robila krajčírku. Vždy ma však bavila práca s ľuďmi, rada som im pomáhala. Starala som sa o mamu, svokru a to mi potvrdilo, že by som túto prácu chcela robiť," hovorí pani Alena. So svojimi zverencami, teraz má dvoch, je častejšie ako s vlastnou rodinou. Nevadí jej nič, čo musí okolo nich robiť. A nie je toho málo. Ťažko sa však zmieruje s tým, keď sa niektorý poberie na večnosť. Je s nimi denno-denne niekoľko rokov, nečudo, že jej prirastú k srdcu ako vlastní. "Niektorí starší ľudia sú sprvu rezervovaní a mrzutí, no všetko záleží od nášho prístupu. Keď si k nim nájdeme cestu, prispôsobia sa nám. Starala som sa už o päť ľudí a so všetkými som vyšla.
Musia si vás obľúbiť," pokračuje A. Heglasová. Stará sa zväčša o starých ľudí. Podaktorí nemajú s kým prehovoriť slovo, zaspomínať si. A preto jej práca má aj iný rozmer. Nie sú to len nákupy pre nich, varenie, upratovanie, žehlenie, pranie, keď treba i prebaľovanie alebo vybavovanie po úradoch či doktoroch, ale aj teplé ľudské slovo, pochopenie, spoločné spomínanie a umenie načúvať. Pani Heglasová si musí vypočuť mnoho spomienok, múdrostí a neraz i ponosy na najbližších, ktorí k nim akosi zabudli cestu... Potvrdzuje to aj jej dcéra Renáta Tlelková. Kráča v maminých šľpajách, no nateraz nebude ona jej nástupkyňou, skôr naopak. Chystá sa totiž na materskú dovolenku a "zaskakovať" ju bude mama. "Občas som išla s mamou, rada som jej pomáhala. Práca, ktorú robila sa mi páčila. Predtým som pracovala ako predavačka, no po prvej materskej som už nastúpila ako opatrovateľka," hovorí dcéra pani Heglasovej Renáta. Teraz sa, rovnako ako jej mama, stará o dvoch ľudí. Na oboch opatrovateľkách vidieť, že svoju prácu, aj tých, pre ktorých ju robia, majú rady. Doma im vždy navaria a každý deň im nosia jedlo, víkendy nevynímajúc. Všetko absolvujú pešo, autobusmi. Nerepcú, nesťažujú sa. Vedia, že ich niekto potrebuje a každý deň na nich čaká.
Dnes sa všetci naháňajú za lukratívnou prácou, snažia sa, aby ich bolo vidieť. Sú však medzi nami takí, ktorí svoju prácu robia poctivo a potichúčky. Chodia s nami v uliciach a líšia sa od nás tým, že nepremýšľajú o sebe, ale o iných.