To umožňuje nový poľovný zákon, ktorý by mal byť v najbližších dňoch predložený do Legislatívnej rady vlády (LRV). Podporujú preto prezidenta Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ) Mariána Lipku, ktorý povedal, že nie je možné uprednostniť trhové podmienky a liberálny prístup pred premysleným lovením a ochranou prírody. V tomto mu kontruje riaditeľ sekcie lesníckej ministerstva pôdohospodárstva (MP) Ján Ďurský, ktorý tvrdí, že prenájom revíru je obchodným vzťahom. Prezident Lipka však hovorí, že stačí, ak niekto zaplatí viac a môže si v revíri robiť, čo chce. Ak si ho niekto napríklad na desať rokov prenajme, vystrieľa všetko, čo v ňom je a jedna zo sankcií, ktorá mu hrozí, je odstúpenie od zmluvy. Nájomcovi to podľa neho bude vyhovovať, pretože nebude nikto, kto by chcel ďalej platiť nájomné, keď tam už nebude žiadnej zveri. Ďurský zasa hovorí, že aj keď sa zavedie trhový princíp prenajímania revírov, naďalej budú platiť plány chovu a lovu. Tie musí dodržiavať aj nájomník.
Dohodu a dodržiavanie plánov by si mal strážiť vlastník revíru. Revír sa bude podľa návrhu zákona prenajímať formou dohody, to nemusí znamenať, že za peniaze. Ďurský dodal, že vlastník ho môže napríklad prenajať poľovníkom za to, že budú v lese brigádovať. Lipka zasa hovorí, že v každej krajine, ktorá zaviedla podobné princípy v poľovníctve, to malo negatívny dopad na zver a rýchlo od toho odstúpili. Varoval, že sa to stane aj na Slovensku a zostanú prázdne revíry. Obe strany sa však zhodli v tom, že nový poľovnícky zákon je potrebný. MP ho prvýkrát predložilo pred rokom, no pre legislatívno-technické pripomienky legislatívnej rady ho bolo treba prepracovať.
Poľovníci na Kysuciach si spomínajú na podobný návrh spred desiatich rokov. Šumy okolo toho zapríčinili, že sa rapídne začali znižovať stavy zveri. Podľa slov tajomníčky Regionálnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu v Čadci Antónie Martinčekovej, poľovníci sú toho názoru, že revíry by si mali prenajímať poľovnícke združenia, ktoré ich vybudovali a ktoré sa o ne starajú desiatky rokov. V súčasnosti ich organizácia združuje 961 členov.
V kysuckom regióne dosahujú v revíroch normované kmeňové stavy zveri. To podľa slov A. Martinčekovej ukázalo aj posledné sčítanie. V kysuckých lesoch žije jelenia, srnčia, danielia, diviačia zver, rysy, vlci, medveď a ďalšie druhy. Takže zastúpenie je bohaté.
Na tlačovej konferencii, ktorá sa konala pri príležitosti výstavy Poľovníctvo a príroda na Agrokomplexe v Nitre, predseda SPZ M. Lipka povedal, že jedným z hlavných problémov v súvislosti so zákonom o poľovníctve, sú nejasnosti vo vlastníckych právach pozemkov, na ktorých sa poľuje. Kľúčový problém je vraj v tom, že dnes v dvetisíc hektárovom revíri sú dvaja alebo traja veľkí vlastníci, alebo správcovia a ďalších tisíc alebo dvetisíc drobných vlastníkov. Každý z nich sa oháňa vlastníckymi právami. Najväčším problémom slovenského poľovníctva je podľa neho zosúladenie storočnej tradície starostlivosti o prírodu so spoločenskými zmenami, ktoré nastali po roku 1989. Prezident Federácie poľovníckych asociácií pri Európskej únii (EÚ) Gilbert de Turckheim vyzdvihol na výstave úroveň starostlivosti o prírodu na Slovensku. Podľa neho Slovensko vedelo lepšie reagovať na otázky ochrany životného prostredia a prírody ako zvyšok západnej Európy.
Autor: I. Hažíková
