Minulotýždňový Kysucký maratón bol pre Petra Tichého úspechom v neúspechu. Na trať nastupoval s túžbou vyhrať, ale dlhotrvajúce zdravotné problémy si vypýtali svoju dať. Do cieľa dobehol ako druhý. Pre Kysucké noviny rozprával o pocitoch a dojmoch z trate.
- Pred štartom ste mali veľkú túžbu po víťazstve. Na Kysuckom maratóne ste nikdy nestali na najvyššom stupni pre víťaza. Ani tentokrát sa vám to nepodarilo. V čom vidíte problém?
- Za normálnych okolností by ma druhé miesto mrzelo, ale v danom momente to bol vinikajúci výsledok. Nevyhral som, aj keď som veľmi chcel. Lenže len deň pred štartom som sa rozhodol, že vôbec nastúpim. Od februára ma totiž začali bolieť triesla a preto som aj celú prípravu prerušil. Na trati som veľmi improvizoval, miestami som používal chôdzu, pri ktorej som bolesť necítil.
- Hovoríte, že miestami ste nebežali, ale chodili. Prežívali ste veľkú krízu?
- Bolo veľmi teplo, mne to celkom vyhovovalo, pretože s teplom sa viem vyrovnať. Po dvadsiaty kilometer to bolo v celku v pohode. Bežalo sa mi dobre. Ale na obrátke, keď sme už klesali sa začali prejavovať prvé príznaky a bolesť narastala. Musel som zastaviť a chvíľu kráčať, aby som triesla utíšil. Keď telo nevládze, vôľa je zbytočná. Do cieľa ma tlačila myšlienka, že mám náskok a druhé miesto udržím.
- Takže po maratóne hlavne rehabilitujete?
- Bol som na tom dosť zle. Dva až tri dni som sa nemohol hýbať. Ale lekári ma potešili. Dali mi impulz, ktorý ma postavil na nohy. Vysvetlili mi, že triesla musia byť v kľude a preto ma to bolí, lebo vždy som to rozdráždil. Teraz musím byť v kľude a potom začnem opäť trénovať. Chodím rehabilitovať a trénujem len tak sporadicky napríklad plávam a posilňujem.
- Boli ste spokojný s organizáciou samotného preteku?
- Viem, v akých podmienkach sa celý maratón pripravuje a preto musím povedať, že bol vynikajúco pripravený. Aj ceny boli naozaj lákavé a motivujúce.
- Keď sa dáte zdravotne do poriadku, aké podujatie máte v pláne absolvovať?
- Už teraz rozmýšľam nad neoficiálnymi majstrovstvami sveta v chôdzi na 100 km, ktoré budú 15. októbra. Považujem to za vrchol sezóny, na ktorý sa začnem, hneď ako to bude možné pripravovať. Mal som v pláne obhajovať minuloročné víťazstvo na Rajeckom maratóne, ale to mi asi nevyjde. Do Rajca pôjdem iba vtedy, keď si budem stopercentne istý, že triesla sú v poriadku. Andrea Papšová, foto: autorka
