O Radkovi Kučeríkovi z Čadce sme písali už viackrát. Na podnet mnohých čitateľov, ktorí nám volali do redakcie, sme tohto mladého dvadsaťročného muža, ktorý 7. júla minulého roku prišiel pri nehode o obidve končatiny, zaradili do tohto projektu, ktorého cieľom je pomôcť niektorej z desiatich rodín. Radko zatiaľ chodí pomocou takzvaných prvoprotéz, no čoskoro by mal už dostať trvalé. A práve tie si vyžiadajú nemalé finančné prostriedky. Minulý štvrtok ráno, keď sme zavítali do rodiny Kučeríkovcov, sme našli Radka kŕmiť svoju slepú mamu. Na raňajky jej nachystal mlieko s lupačkou a jogurt. Bol očividne nešťastný z toho, že sa jej zdravotný stav nezlepšuje, práve naopak. Prestala nielen chodiť, ale aj rozprávať. Predčasom strávila istý čas v nemocnici, no prepustili ju domov, a tak v domácnosti pribudol ďalší nevládny. Leží na posteli, čiastočne komunikuje, musia ju kŕmiť aj prebaľovať. Opatrovateľky Renátka Tlelková a Alena Heglasová sú v domácnosti len dopoludnia. Nakúpia, upracú, navaria, pomôžu Anne s hygienou, urobia v domácnosti všetko potrebné a pripravia Radkovi na popoludnie jedlo pre matku. Potom zostáva starosť na ňom. A jeho bratovi Antonovi, ktorý je však zamestnaný.
Ráno hlásili v rádiu tridsaťstupňové teploty a tak sme sa Radka opýtali, či sa nechystá von. Povedal, že nie, kamaráti za ním vraj prídu až v pondelok, alebo v utorok. "Občas ma navštívia bývalí spolužiaci a zoberú ma do mesta. Najradšej chodím do obchodov s cédečkami, zájdeme aj do cukrárne, posedíme si na lavičke pri fontáne. Som rád, keď s nimi môžem ísť von", očividne sa teší z teplých dní. A z toho, že môže štyri múry občas vymeniť za "pľac" vonku. Čoskoro by mal ísť opäť do Národného rehabilitačného centra v Kováčovej, kde si odskúša svoje "nové nohy". "Už sa nemôžem dočkať, kedy to bude. Stretnem sa tam s podobnými ľuďmi, ako ja," hovorí.
Teraz je príčinou jeho ďalšieho trápenia slepá mama, o ktorú sa pred nešťastím s vlakom staral. Kvôli nej sa nevzdával a rozhodol sa bojovať so životom a so svojím handicapom. Anna v minulosti absolvovala vážne operácie hlavy, pri ktorých sa jej lekári snažili odstrániť nádor. Stav sa jej načas upravil. No teraz sa choroba opäť prihlásila so všetkou svojou zákernosťou. Radko ani tentokrát neklesá na duchu. "Keď som bol v Kováčovej, mal som tam kamaráta, ktorý bol na tom ešte horšie ako ja. Takisto vyskakoval z vlaku. Prišiel nielen o nohy, ale aj jednu ruku, z druhej mu zostal kýpäť. Veď som mal vlastne šťastie," hovorí. A dodáva, že aj šťastie na ľudí. Pretože bez tých dobrých, ktorí mu pomáhajú, by sa mu žilo oveľa ťažšie.
Autor: I. Hažíková