Stará sa totiž o ne otec. "Z domu ušla viackrát. Stalo sa, že sa vybrala do Čierneho, jej rodičia oslavovali akurát zlatú svadbu. Keď sa s deťmi vracala domov, na železničnej stanici v Čadci im povedala, až ju počkajú, že ide na WC. Chúďatá čakali, čakali, no nevrátila sa. Nechala ich tam. Domov všetky doviedla najstaršia Evka. Vyše mesiaca jej nebolo. Potom sa vrátila, aby opäť odišla," spomína si na neľahké spolužitie s manželkou, 49- ročný Emil Uršic z Novej Bystrice. V osade U Korčeka žije rodinka v chalúpke spolu so 76-ročnou babkou Agnesou. Aj ona je odkázaná na pomoc svojho syna Emila.
O deťoch, ktoré vychováva len "tatko", miestni hovoria, že sú veľmi slušne vychované. Pozdraviť, či uvoľniť miesto staršiemu v autobuse je pre ne samozrejmosťou. Najstaršia Evka, ktorá má osemnásť, sa učí za predavačku. Miška má pätnásť, tento rok končí zedeéšku a rada by sa stala cukrárkou. Práve v čase našej návštevy ockovi pripomenula, že bude treba ísť podpísať do školy prihlášku. V dome sú ešte ďalší dvaja školáci, 10-ročná Janka a 9-ročný Emil. Druhý "chlap" v dome nám prezrádza, že nič ho viac neláka, ako byť boxérom. Zatiaľ si sily meria len s kamarátmi a občas so psom Bakom, ktorý má na starosti "vartovanie" chalupy, keď domáci pán nie je doma. V podstate mu "šprtá" do roboty, pretože aj Emil pracuje ako strážnik a kurič v blízkej súkromnej firme. "Robím nočné a tak na hospodárstvo mi veľa času nezostáva. Ani zdravie mi neslúži ako voľakedy. Predtým som choval aj býka, teraz máme len prasa. Dnes je chov náročný najmä čo sa týka krmiva. Je drahé, už sa to nevypláca," hovorí na margo našej poznámky, že sme na dvore okrem Baka videli len jednu sliepku s kohútom.
Z Emilovho rozprávania možno vycítiť, že za manželkou nežiali. Slovo vernosť bola pre ňu neznámym pojmom. Často ju vraj "načapal" s inými chlapmi. Teraz údajne žije v Dunajove pri nejakom 70-ročnom partnerovi. Keď začne o deťoch, jeho pohľad znežnie. Ako hovorí, sú jeho radosťou aj starosťou. Nikdy však neľutoval, že sa rozhodol vychovávať ich sám. Teraz, keď sú už väčšie, sú mu oporou. Dievčatá navaria, upracú a porobia, čo treba. Nuž a Emilko, ten s Bakom medituje, ako sa stať boxérom. Krátko po tom, ako sme zavítali do ich domácnosti, sa vrátil zo školy. Dostal dve jednotky. Na prstoch počíta, koľko ich už má. Ani mu nestačia. Teda prsty. Isto by sa rád pochválil aj svojej mame, keby bola tu a mala srdce, ktoré v iných prípadoch má aj prívlastok materinské. Tá jeho, má žiaľ, iné. Zo žuly, z kameňa? Neplatí ani stokorunové výživné na dve dievčatá, ako jej nariadil súd. Ten, ktorý mal rozhodnúť o výživnom na syna, sa ani nekonal. Emil, hovorí, že aj tak by to bolo zbytočné. Na meniny či narodeniny nedostali od svojej matky nikdy ani pohľadnicu. Vie vôbec, že ešte na tomto svete existujú?
