Nič by na tom nebolo zvláštne, keby tých psov nebolo veľa a nebehali voľne po okolí. Poštárka, ktorá tam nosí poštu, nejeden raz skončila na plote a odtiaľ kričala o pomoc. Na obecný úrad zo Slovenskej pošty zaslali žiadosť, aby problém riešili. Starosta Ján Šutiak hovorí, že si Viktora viackrát predvolali, pohrozili pokutou.
Vlani vraj sľúbil, že do konca roka psov utratí a nechá si len dvoch. No naposledy, keď tam bol richtár aj s poslancami, ich bolo ešte viac. Odhadli, že okolo tridsať. Môže si takýto luxus pri súčasných daniach tento 54-ročný muž, ktorý zrejme príliš veľké príjmy nemá, dovoliť? Starosta hovorí, že "priznal" len jedného a ani za toho ešte daň nezaplatil.
Keď sme prišli na lazy, kde je zopár dreveníc, privítal nás psí brechot. Starosta nás upozornil, aby sme tam bez palice ani nechodili. Keď tam bol minule, kryli mu "chrbát" poľovníci. Psy však zaliezli a ani nezabrechali. My sme zbadali štyroch, ktorých rodokmeň by sa zisťoval len veľmi ťažko. Na dvore nás privítala aj 75-ročná Viktorova matka Jozefína Kuricová, ktorá práve na táčky nakladala hnoj. Do debaty o psoch sa jej príliš nechcelo.
"Sú to všelijakí tuláci, chodia sem za sukami. Ten bez chvosta je od Romaníkov. My máme asi len troch, alebo štyroch," povedala. Jazyk sa jej rozviaže, keď otočíme reč na zimu, ktorá tu očividne narobila galibu. "Žijem tu vyše päťdesiat rokov, no na takú si ešte nepamätám. Snehu niekde bolo aj vyše dvoch metrov". Spomenie aj koňa, ktorý im v zime pomáhal rozorať chodník k chalupe.
Keď sme odchádzali, kúsok od domu sme videli ďalších troch havkáčov vracajúcich sa domov. Viktora s koňom aj s dvomi psami sme našli pod kopcom, kde práve oral. Pri obchodíku, kde sme sa pristavili, nám povedali, až ho radšej necháme na pokoji, pretože ako býva dobrým zvykom, gazdiná oráča už počastovala. A ten, keď má "pod čapicou", si nedáva servítku pred ústa a lepšie je si s ním nezačínať. Poslúchli sme. Napokon, skončili sme bez ujmy na zdraví.
Horšie je to so starostom, ktorému sa kopia sťažnosti. Viktor by sa mal opäť v najbližších dňoch dostaviť na úrad. Ktovie, či ho budú na ceste sprevádzať jeho štvornohí kamaráti, pretože tak to zvyknú robiť. Keď však ide o úradnú vec, majú dobrý čuch a radšej zalezú do svojich skrýš. Veď aj keď ich išiel "pozrieť" starosta, ani "nemukli", a vyparili sa ako gáfor.
Autor: I. Hažíková
