Po vydarenom predstavení sme oslovili vedúceho Divadelného súboru dospelých pri Mestskom kultúrno-športovom stredisku v Kysuckom Novom Meste Jána Šteinigera.
- Ste spokojný s premiérovým vystúpením, ktoré, ako sme počuli, divákov veľmi nadchlo?
- „Ženích z Paríža“ pochádza od arménskeho autora Aramašota Papajana. Je to veselohra, v ktorej autor prostredníctvom deja pranieruje malomeštiacke myslenie a snahu niektorých ľudí ísť za svojimi pomýlenými ideálmi aj v prípade, že cena, ktorú musia zaplatiť, je príliš vysoká. Na hlavnej postave Pepron autor vykreslil ženu, ktorá v snahe naplniť svoje vlastné nenaplnené sny neváha nanútiť svojej dcére „vynikajúcu“ partiu. Jej manžel Sanasar je však v pohľade na svet omnoho racionálnejší. Diváci mali až na predstavení možnosť zistiť, či mladí zaľúbenci Armenak a Karin prekonajú zdanlivo neriešiteľný problém. S premiérou som spokojný, nakoľko herci podali vynikajúci výkon, za čo si zaslúžene získali srdce publika.
- Na predstavenie ste sa poctivo pripravovali. Aká nálada panovala na skúškach a čo nové pripravujete pre svojich divákov?
- Tento rok bola pri skúškach divadelného súboru výborná pracovná - divadelná atmosféra. Kolektív kysuckých ochotníkov obohatili svojím príchodom medzi nás noví mladí členovia Lucia Cigániková a Marián Kandrik, ktorí sa v tejto hre predviedli hneď v hlavných úlohách. Boli by sme radi, keby sa náš súbor rozrástol o ďalších mladých ľudí, cez ktorých by sa naďalej udržiavala tradícia ochotníctva v našom meste. Veď minulý rok sme sa s divadelnou hrou „Pletky otecka a mamičky“ od autora Alfonsa Pasa zúčastnili nielen na významnom festivale v Srbsku, ale najmä na celoslovenskej divadelnej prehliadke v Liptovskom Mikuláši, kde sme sa zaradili medzi desať najlepších ochotníckych súborov na Slovensku. Myslím, že náš súbor nie je len o skupinke ľudí, ktorá si divadelnými skúškami vypĺňa voľný čas, ale je to o ľuďoch, ktorí chcú lásku k divadelným doskám preniesť aj na ďalšie generácie, tak ako to urobili naši starší kolegovia, z ktorých bohužiaľ už nejeden nie je medzi nami. Veď história kysuckého ochotníctva má v našom meste už viac ako storočnú tradíciu a myslím, že nie každé mesto sa môže touto skutočnosťou pochváliť. Chcel by som preto touto cestou poďakovať Mestskému kultúrno-športovému stredisku, ktoré nám k divadelnej činnosti poskytuje priestory kultúrneho domu, finančne nás podporuje a všemožne nám pomáha.
- Prezradili by ste našim čitateľom, aké sú ambície divadelného súboru v tejto sezóne?
- Opäť by sme sa chceli zúčastniť celoslovenskej prehliadky, už 33. ročníka Belopotockého Mikuláša a radi by sme odohrali naše nové predstavenie nielen v blízkom okolí, ale i ďalej na Slovensku. Vieme, že s blížiacou sa jarou poklesne záujem ľudí o divadelné zážitky a budú sa viac venovať napríklad prácam v záhradkách, preto by sme s ďalšou divadelnou hrou chceli prekvapiť publikum už koncom tohto roku, aby sme ho počas zimnej sezóny mohli čo najdlhšie hrať.
- Na záver snáď len, ako sa vám pracuje so žilinským režisérom Rudolfom Vitosom?
- Rudolf Vitos v minulosti hosťoval v našom súbore v hre „Tanec nad plačom“ ako herec. O réžiu nášho súboru sa postaral už druhý raz. Poznáme sa už nie iba ako herci, ale i ako ľudia a priatelia, pozná naše povahy a nálady, a o to lepšie nás vie usmerňovať a vyhecovať k lepším výkonom. Dúfam, že spolupráca s ním ako s režisérom touto najnovšou hrou nekončí. Ako hosť sa v hre „Ženích z Paríža“ predviedol aj ďalší herec z Mestského divadla v Žiline Martin Zaťko. Okrem neho v hre účinkovali naši stabilní ochotníci Mária Birošíková, Jozef Gavlák, Denisa Hulková, Stanislav Bača, Vladimír Psotný a už spomenutí Marián Kandrik ml. a Lucia Cigániková. Hudbu k hre pripravil Peter Vanouček, texty piesní napísal Miloslav Kráľ, zvuk a svetlá zabezpečili pracovníci Mestského kultúrno-športového strediska a so scénou sa popasoval divadelný kolektív.
Autor: ďur
