(Pokračovanie)
Streda, 27. 8. 2003
Neskutočná chudoba, ľudia postávajú na ulici, dobytok kosť a koža, všade sú odpadky. Tu žijú nedotknuteľní. Najspodnejší v kastovom rebríčku. Systém kást je v Indii stále dodržiavaný. Človek sa narodí do kasty a tá mu predurčuje cestu životom. Ak nedodrží to, čo mu kasta predpisuje, jeho dharma ostane nenaplnená a v ďalšom živote sa narodí do nižšej kasty. Oficiálne sú uznávane 4 kasty: brahmáni (kňazi a duchovní), kšátrijovia bojovníci), vaišijovia (obchodníci a poľnohospodári) a šúdrovia (remeselníci a sluhovia).
Najnižšie sú bezkastoví...vydedení zo spoločnosti. Paradoxom je, že sú medzi nimi aj veľmi bohatí ľudia. Ich prácou je napr. spopolňovanie mŕtvych, a keďže v Indii je kvalitné drevo drahé, je to výnosný obchod. Aj napriek tomu žije väčšina bezkastových na pokraji spoločnosti a nikto im ani vodu nepodá. Kasty majú medzi sebou pravidlá, ktorými sa riadia. Napr. svadby medzi kastami sú nemožné, čiže ženích aj nevesta musia pochádzať z rovnakej kasty alebo sadnúť si vedľa človeka z vyššej kasty je zakázané, rozprávať medzi sebou sa môžu len v služobnom styku.... Pokračujeme ďalej. Cieľ je Agra a jeden z divov sveta - Tádž Mahal. Indická diaľnica sa nedá zabudnúť. Cestou si robíme krátku zastávku v malom mestečku Bailagi.
Deti a žobráci o nás hneď prejavili patričný záujem. Sme blízko chrámu zasvätenému opičiemu bohovi Hanumanovi, synovi boha vetra. Mestečko je veľmi pestré a živé, svätí muži na každom kroku. Asi majú nejaký sviatok. Vchádzame do areálu chrámu bosí a prešľapujeme z nohy na nohu. Dlážka je rozpálená od slnka a po zemi sa váľajú zvyšky potravy. Atmosféra je naozaj "hustá", toto je môj najsilnejší zážitok. Vyháňanie diabla pod šírym nebom, psychoterapia najhrubšieho zrna...vchádzame dnu spolu s veriacimi. Ponúkajú nás jedlom a dávajú nám sviečky na zapálenie. Jedlo pokorne odmietame a sviečky zapálime. Vychádzame von a vraciame sa k autobusu sprevádzaní skupinou žobrákov. Ešte stále absorbujem ten zážitok. Po chvíli autobus odchádza a my na chvíľu unikáme z najchudobnejšej reality.
Ďalšia zastávka je pevnosť ležiaca cca 40km od Agry. Legenda vraví že šejk Salim Christi na tomto mieste predpovedal splnenie priania mať syna vládcovi Akbarovi, ktorý putoval krajinou. Povedal mu, aby sa vrátil domov a do roka bude mať troch synov. Predpoveď sa splnila a Akbar ako prejav vďaky postavil túto pevnosť. Pevnosť má dve hlavné časti: kráľovský palác a mešitu, kde je šejk Salim pochovaný. Predavači suvenírov sú neodbytní a je veľmi ťažké odolať ich náporu. Do Agry je to už len kúsok a cesta ubieha pomaly. Vodič má stále nejaké problémy. Raz nevie, či má natankovať naftu alebo benzín, druhýkrát nevie, či ide správnym smerom. Vie však, kde je English Wine Shop. Pre nás veľmi dôležitá informácia. Našli sme ďalšieho spolucestujúceho, ktorý nám pomohol prekonať drobné problémy a spríjemnil pobyt v Indii. Teda bolo ich niekoľko - starých mníchov. OLD MONK je nefalšovaný indický rum, vraj sedemročný.... :-) Diaľnica je asfaltová v celkom dobrom stave, ale cesta ubieha pomaly. Už aby sme boli v Agre.
Každú chvíľu obiehame preplnené nákladiaky, pozorujeme krajinu a užívame si "klimatizáciu" v podobe otvorených okien. Samé polia, občas sa mihne tehelňa alebo dedinka. Tehelňa je tradičná a pália sa v nej tehly z červenej hliny. Z diaľky je vidno len komín a kopu hliny. Robotníci hlinu utlčú vo forme a potom pomaly vypália v peci. A naokolo samé polia. India je poľnohospodárska krajina. Je skoro večer a my sa blížime k mestu.
(Pokračovanie nabudúce)
Autor: M. Minárik