
Osud sa s ním podľa jeho slov nespravodlivo zahral a pre naše noviny sa rozhodol prehovoriť. Tomáš vyrastal v normálnej, úplnej rodine. Vyučil sa za mechanika poľnohospodárskych strojov a zamestnal sa v kancelárii špeciálnej ochrany.
"Mal som nezhody s majiteľom. Podľa mňa bol neférový a nevyplácal ma tak ako mal. Zvrtlo sa to na bitku a zrazu som sa dozvedel, že je po mne vyhlásené pátranie," hovorí Tomáš. V tom čase mal 23 rokov, všetko pred sebou, ale súd mu uložil šesťročné väzenie. Aj keď bol po štyroch rokoch podmienečné prepustený, poznačilo ho to. "Hovoril som si, že už nikdy sa tam nevrátim. Keď však človek vyjde z výkonu väzby, ťažko sa mu zháňa práca. Zo začiatku som pracoval príležitostne. Postupne ľudia vedeli, že som šikovný automechanik, tak za mnou chodili a dali mi zarobiť. Oženil som sa a dnes mám trojročného syna," povzdychol si pri spomienke na svoj predošlý život. Všetko v ňom totiž začínalo klapať. Jeho rodine sa darilo, život sa mu ustálil. Prišla však ďalšia rana osudu, cez ktorú sa nemôže prehrýzť.
"Opäť som sa dostal do väzenia a len preto, že som sa zastal človeka, ktorého chcel jeho vlastný syn zastreliť, aby zdedil firmu," prezradil nám nešťastný Tomáš. Takýto prekvapujúci obrat nemohol zostať bez vysvetlenia. "Prišiel za mnou jeden známy s návrhom, aby som mu zabil otca alebo aby som na to niekoho našiel. Zrejme si myslel, že keď som bol vo väzení, musím byť nejaký vrah alebo zabijak. Nie je to však tak," prezradil Tomáš a dodal: "Dal som mu za to facku. On totiž nevie, čo to je ťažko zarábať peniaze. Otec vybudoval firmu, ktorú zdedí tak či tak. Chcel som niekomu pomôcť a zvrtlo sa to proti mne. Našil to na mňa a chcel mi ešte pripísať aj lúpež. Súd však uznal jeho argumenty, a tak som vyfasoval štyri roky. Cítim to ako veľkú nespravodlivosť." Život sa Tomášovi opäť úplne zmenil. Nastúpil na výkon trestu, žena sa s ním rozviedla a milovaného syna už dva roky nevidel. "Budem oňho bojovať, ale bude to veľmi ťažké. Videl ma naposledy, keď mal jeden rok.
Myslím si, že si na mňa nebude pamätať. Stále si však myslím, že má dobrú matku. Preto sa mu budem snažiť pomôcť najmä finančne. Rád by som odišiel do zahraničia a zarábal tam peniaze." Osudy ľudí bývajú rôzne. Tomáš si dnes odpykáva trest v Ústave na výkon väzby v Žiline, kde pracuje ako automechanik. Po prepustení by rád odišiel do zahraničia. Asi do Talianska. "V mojom postoji k ľuďom sa veľa nezmenilo. Sú dobrí, ale aj zlí. Najviac som však nešťastný z toho, že som prišiel o syna. Aj preto už viac nechcem zostať v tomto štáte. Rád by som začal úplne odznova a úplne inde," dodal na záver Tomáš, ktorý už v živote prišiel prakticky o všetko.