Výstava, ktorej vernisáž sa uskutočnila 13. januára, prezentuje historický vývoj školstva s osobitným prihliadnutím na školské pomery na Kysuciach. Predstavuje staré školské zariadenie, učebné pomôcky a učebnice. Návštevníci majú možnosť uvidieť triedu z obdobia prvej ČSR a Slovenského štátu, starší typ školských lavíc z 50-tych a 60-tych rokov, staré mapy, glóbus, školské obrazy, dobové fotografie, vysvedčenia, triedne knihy, rôzne typy učebníc pre ľudové a meštianske školy, tabuľky na písanie a mnohé ďalšie exponáty, pochádzajúce zo zbierok Kysuckého múzea, niektoré zapožičané z Považského múzea v Žiline a Štátneho archívu v Čadci.
Školstvo bolo od svojich počiatkov v rukách cirkvi, vyučovanie sa sústredilo na náboženstvo, až potom na písanie a čítanie. Prvým zásahom štátu do školstva bolo vydanie dokumentu Ratio educationis v roku 1777, ktorý zaviedol jednotnú školskú sústavu a šesťročnú školskú dochádzku. Na Kysuciach boli školy až do 20. stor. v rukách cirkvi - najprv to boli tzv. farské školy, potom rímskokatolícke ľudové školy, vznikajúce na základe zákonného článku 38/1868. Výnimočnou bola jediná mestská škola na Kysuciach - latinská evanjelická škola v Kysuckom Novom Meste, založená budatínskymi zemepánmi Suňogovcami, ktorej najstarší písomný doklad pochádza z roku 1565 a ktorú v roku 1673 prebrali jezuiti. Vznik štátnych ľudových škôl súvisel s úsilím o pomaďarčenie slovenských detí na základe zákonných článkov z roku 1907, ktoré nariaďovali, aby sa na ľudových školách s nemaďarským vyučovacím jazykom maďarčina vyučovala v takom rozsahu, aby si ju žiaci osvojili slovom a písmom do konca štvrtej triedy. Na zavŕšenie tohto procesu vydala uhorská vláda v roku 1909 nariadenie vyučovať aj náboženstvo len v maďarčine.
Tieto školy s vyučovacím jazykom maďarským vznikali na Kysuciach tesne pred prvou svetovou vojnou. Ku kvalitnému vzdelaniu prispieť samozrejme nemohli. Po vzniku samostatného Československa mali však obce aspoň aké - také budovy pre svoje školy, ktoré by si hneď väčšina len ťažko mohla dovoliť postaviť, aj keď mali možnosť štátnej subvencie.
Kysuce v roku 1919 patrili pod školský inšpektorát v Žiline. Od 1. januára 1920 bol pre Kysuce a Bystrickú dolinu až po Kysucké Nové Mesto zriadený školský inšpektorát v Čadci. Prvým školským inšpektorom bol Karol Točík, bývalý správca a učiteľ v Krásne nad Kysucou. Druhým sa od 1. septembra 1927 stal Róbert Klačanský, definitívny riaditeľ štátnej meštianskej školy v Čadci. Školský inšpektorát v Kysuckom Novom Meste bol zriadený od 1. apríla 1940 a do jeho pôsobnosti patrili Kysuce po Krásno nad Kysucou spolu s celou Bystrickou dolinou.
Pod kvalitu školských pomerov na Kysuciach sa podpísali hospodársko - sociálne pomery: hospodárenie na veľmi neúrodnej pôde, veľká populácia, nezamestnanosť, odchod mužskej časti populácie za obživou, z biedy plynúci alkoholizmus, choroby, podvýživa, apod. Z toho pramenila nevzdelanosť a nedocenenie významu školy a vzdelania, pretože všetka ľudská energia sa premieňala na ťažkú fyzickú prácu. Chudobné obce sa borili s problémami nedostatku vhodných učebných miestností, vyučovalo sa často v zdravie ohrozujúcich podmienkach. Tiež školské zariadenie a učebné pomôcky boli na začiatku štyridsiatych rokov 20. stor. v opotrebovanom, často nepoužívateľnom stave. V triedach býval priveľký počet žiakov, od 30 až do 70 detí, čo zákonite muselo ovplyvniť kvalitu vyučovania. Školáci trpeli podvýživou, prekonávali veľké vzdialenosti pri ceste do školy, museli pomáhať pri hospodárskych prácach a v domácnosti a mali to o to ťažšie, že veľmi veľa otcov bolo na zárobkoch, veľa rodičov bolo vdovcov alebo chorých. Mnohí nemohli všetky svoje deti uživiť, preto ich posielali do služieb.
Problém podvýživy a nedostatku odevu a obuvi sa snažili riešiť vývarovne, stravovacie a ošacovacie akcie, zbierky na podporu chudobných detí a pod. O celkové povznesenie kysuckého ľudu sa usilovali učitelia ľudových škôl rôznymi prednáškami z hospodárstva, zdravotníctva a hygieny, dejín, práva, o rodine a výchove, konali sa ľudovovýchovné kurzy, divadlá s dospelými i s deťmi.
V priebehu 20-tych až 40-tych rokov 20. stor. vznikli a za pomoci štátu sa na Kysuciach postavili nové štátne školy, pri každej triede bolo systematizované učiteľské miesto (definitívne, dočasné alebo výpomocné), na osem rokov sa predĺžila a zlepšila školská dochádzka - rodičom, ktorí neposielali deti do školy, hrozilo trestné oznámenie.
Na Kysuciach existovali meštianske školy. Prvá bola zriadená v Čadci v roku 1902, jej riaditeľom bol do roku 1918 Ján Baltay. Umiestnená bola v bývalom pivovare. Novostavba budovy meštianskej a štátnej ľudovej školy so 16 učebňami bola slávnostne otvorená v roku v roku 1932 za prítomnosti ministra školstva dr. Dérera. Obec Čadca si na jej stavbu požičala 3 mil. Kč. Meštianske školy boli ďalej v Turzovke (od roku 1924) a v Kysuckom Novom Meste (od roku 1931).
Po roku 1945 prechádzalo základné školstvo rôznymi zmenami a na Kysuciach vzniklo niekoľko stredných odborných škôl a učilíšť.
Autor: Andrea Paráčová
