V Čadci je akurát malá pamiatka na Jilemnického škole na bývalej Jilemnického ulici - teraz Hlinkovej. Druhou pamiatkou bolo pomenovanie námestia - teraz Matičného a treťou bola socha pri Dome kultúry, ktorá však niektorým "horúcim" hlavám zavadzala a odstránili ju. Škoda! Teraz by bolo dobré, keby po rokoch vysvetlili tí, ktorí ju dali demontovať, prečo im tak veľmi vadila?
V mnohých mestách, v ktorých Jilemnický nikdy nebol, sú doteraz ulice pomenované jeho menom a nikomu to nevadí! Prečo to tak vadilo niektorým Čadčanom? Že si občas s niektorými domorodcami vypil? Alebo, že sa mu páčili niektoré šikovné a mladé Kysučanky? Nuž, prečo nie, bol predsa mladý a nebol nejaký "úchylák"! Alebo, že bol komunistom? Ale, veď koľkí boli tiež a mnoho dlhšie, a teraz sú v iných stranách...
V čase, keď bol Jilemnický vo Svrčinovci, a potom v Čadci, bolo viacero ďalších publicistov, ktorí písali o Kysuciach a teraz môžu byť Kysučania na nich hrdí. Uvediem iba niektorých z nich: Karol Andel - publikoval viaceré články s archeologickým zameraním o Kysuciach vo viacerých novinách a časopisoch. Š. A. Brezány napísal niekoľko básní o Kysuciach. Ferdinand Dvorín - redigoval časopis Kysucká trúba (do ktorej prispieval aj Jilemnický). JUDr. Jozef Hranec založil dvojtýždenník Kysucké hlasy s rubrikou Kysucká trúba, kde boli jeho mnohé články, bojujúce proti alkoholizmu. Viktor Kollárik - redaktor Pravdy chudoby. Ján Lacko písal niekoľko poviedok z Kysúc. Ján Lendvai (Lušňák) - folklór, jazykoveda, národopis - články v Kys. Hlasoch. Ján Letko - v časopisoch Svojeť a rozvoj - články o Kysuciach. Andrej Majer - verše Spod Ľadonhory. Rudolf Matter - Kysucký dejepis (1972). Imrich Polák - mnohé články v Kys. Trúbe. Aurel Rutšek - história: Kys.N.Mesto (1925). Karol Točík - Dejiny Turzovky.
V tomto krátkom odstavci som vymenoval iba niekoľkých autorov, ktorí v čase Jilemnického pôsobenia na Kysuciach písali o Kysuciach. Dnes si niektorí starší pamätajú na čítanie Víťazného pádu, Návratu, Prievanu, čiastočne aj Kompasu v nás a najmä aj sfilmovaného Poľa neoraného. Dnešná mládež si z knižníc iba sporadicky vypožičia niektorú z týchto knižiek, dokonca ani Kronika už nepatrí do povinného čítania.
Podľa môjho názoru Peter Jilemnický písal o živote na Kysuciach v dobe, kedy tu žil a poznal tento život, aký v tom čase bol. Opísal pravdu, aká bola a veril, že bude čas, kedy sa aj takýto život zmení k lepšiemu. Dnes sú však aj takí ľudia, ktorí nechcú, aby Jilemnického knižky pripomínali vtedajší život, nechcú, aby jeho socha stála na námestí. Zabúdajú na vetu, ktorú napísal: "Dajte Kysuciam prácu a chlieb, dokážu zázraky!"
Jeho socha by tu právom mala stáť! Problémom by teraz však mohlo byť to, kde by mala byť umiestnená.
Autor: jh