Bol dokopaný, tvár i telo mal dobité, celé čierne, ruky vykrútené na opačnú stranu. Určite ho mučili zaživa. Lebku mal prelomenú. Nakoniec ho zrejme podrezali. Bol to môj najkrajší syn," hovorí s plačom 75-ročná Božena Strkáčová z Vysokej nad Kysucou.
Vychovala s mužom trinásť detí. Vnúčat má toľko, že ich hneď ani nevie spočítať. Nezabudne dodať, že je aj prababkou. Prvé dieťa sa jej narodilo v pätnástich. V chalupe, ku ktorej im pomohol obecný úrad, pretože tá pôvodná im vyhorela, bývajú aj ďalší členovia rodiny. Vnukovia, 11-ročný Marek a 13-ročný Milan, hľadajú v albume fotografiu svojho uja, 30-ročného Vladimíra Strkača, ktorého pred pár dňami po súdnej pitve priviezli z Teplíc v Čechách mŕtveho.
"Robil výkopové práce u nejakých súkromníkov. Išiel si kúpiť desiatu a už sa nevrátil. V Tepliciach bývajú ešte dve moje dcéry a jeden syn. Tí, keď sa nevrátil, išli ho hľadať. A takto to skončilo," smutno konštatuje matka. Kto ho zabil a prečo, nevie. Vraj to vyšetruje tamojšia polícia.
Na posteli zamrnčí dieťa. Dvojročná Petra, o ktorú sa momentálne stará babka a Marek s Milanom. Tí sestričku, ktorá sa predčasne narodila v šiestich mesiacoch, zručne prebalia, oblečú a dajú jej nepostrádateľný cumlík. Ich matka Perla odišla do Teplíc, na návštevu svojich súrodencov.
Pred dvomi rokmi vyhorela Strkáčovcom chalupa. Príčinou bolo zrejme chybné elektrické vedenie. Požiar vznikol v noci, keď všetci spali. Nebyť colníkov, ktorí sa vracali zo smeny, asi by tu už dnes neboli. Keďže chalupa im vyhorela do tla, obec ich nasťahovala do bývalej materskej školy v Dolnom Kelčove. Poskytla im aj financie a tak si postavili novú chalupu. Aj keď ako hovorí pani Božena, nedá sa to porovnať s komfortom, ktorý mali predtým.
Na pohreb Vladimírovi, ktorý prišiel o život za záhadných okolností, prišlo na pohreb viac ako 300 ľudí. "Boli tam Rómovia aj gadžovia," hovorí matka. Zároveň dodáva, že jej syn bol síce slobodný, mal však partnerky, s ktorými žil kratšiu či dlhšiu dobou a bol otcom troch detí.
Na cintoríne vo Vysokej nad Kysucou pochovali Vladimíra do rodinného hrobu. Jeho otec František, ktorý bol chýrnym muzikantom, v ňom odpočíva už dvanásť rokov. Keď skončí svoju životnú púť, dajú k manželovi a synovi aj Boženu. Na pomníku sú hromady drahých kytíc a vencov. Od Rómov i gadžov. Tí sa prišli rozlúčiť s Vladimírom, ktorého smrť je zatiaľ zahalená rúškom tajomstva.
