vnej nehody prváčik Jakubko M. z Rakovej. Pritaká jej aj ďalšia pani, ktorá sa pri nás pristaví na bicykli. "Vodiči by si skutočne mali dávať pozor, pretože blízko sú tri školy. Išla som práve z pošty, mohlo byť krátko po 13-tej hodine. Videla som, ako sa deti chystajú prebehnúť cez cestu, pričom som zbadala, že po ceste sa približuje autobus, ktorý išiel z Čadce do Turzovky. Dvoch som chytila, no Jakubka som už nestihla.
Spadol pod kolesá autobusu. Presnejšie, skončil medzi prednými kolesami. Myslím si, že ho ochránila aj taška. Keby ju nebol mal pod hlavou, možno by bolo po ňom," opisuje nám udalosť 37-ročná Agnesa Kleščiková z Rakovej. Spomína, že aj vodič autobusu bol vyľakaný. Snažil sa vraj brzdiť, no na vtedy zmrznutej a šmykľavej ceste sa mu to nepodarilo. "Hneď sme volali záchranku a policajtov. Medzitým sme sa snažili chlapčaťu pomôcť ako sme najlepšie vedeli. Nejaký pán, ktorý bol takisto pritom, mu obstrihal ošatenie, snažil sa ho udržať ho pri vedomí. Všetci sme sa ho snažili upokojiť. Chudáčik, veľmi sa bál, že zomrie. Doteraz sa z toho neviem spamätať a mám jeho obraz pred očami," spomína si na smutný zážitok pani Agnesa. Všetci, ktorých sme oslovili na inkriminovanom mieste, hovoria, že by uvítali štyridsiatku, pretože ako sa hovorí, nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Typickým príkladom je aj prvák Kubko. Aj keď ako hovorí pani Agnesa, nezdalo sa jej, že by vodič šiel príliš rýchlo. No opatrnosti nikdy nie je dosť. Deti, ktoré bežia zo školy, sa často stávajú obeťami dopravných nehôd. Tým sa dá mnohokrát zabrániť. Keby, keby, keby... Možno by dnes Jakubko nemusel ležať v nemocnici a nemusel podstúpiť operáciu. Dúfajme, že sa čoskoro uzdraví a vráti sa medzi svojich rovesníkov.
